Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho práce sú akousi reflexiou problémov identity tureckej spoločnosti, oscilujúcej od čias Osmanskej ríše medzi Orientom a Západom.
Autor TASR
Istanbul/ Bratislava 7. júna (TASR) – Turecký spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk má dnes 65 rokov. Jeho dielo býva zaraďované k postmodernizmu.
Orhan Pamuk, celým menom Ferit Orhan Pamuk, sa narodil 7. júna 1952 v tureckom Istanbule v prozápadne orientovanej početnej rodine ako vnuk bohatého priemyselníka. Vyrastal v štvrti Sisli severne od Bosporu.
Nezaujímal sa v duchu rodinných tradícií o inžinierstvo, ale už v siedmich rokoch začal maľovať a chcel sa stať výtvarným umelcom.
Po absolvovaní základnej školy navštevoval anglickú strednú školu Robert College v Istambule a následne začal študovať architektúru. Štúdium však prerušil a zapísal sa na žurnalistiku, ktorú v roku 1977 ukončil. Keď mal dvadsaťdva rokov napísal svoj prvý román Cevdet Bey ve Ogullari (Pán Cevdet a jeho synovia, 1982). Tento román vyhral literárnu cenu za románovú prvotinu. Napriek tomu uplynul dosť dlhý čas, kým sa dočkal jeho vydania.
Pamuk sa rozhodol venovať výlučne písaniu, konkrétne spisovateľskej dráhe. Ako sám napísal, jediným dôvodom bolo presvedčenie, že práve písanie je možnosťou pozdvihnúť prostredníctvom slov svoj hlas v silne polarizovanom Turecku. Maliarstvo, naopak, znamená mlčanie a on nebol duchovne na tom tak, aby toto mlčanie niesol so cťou, priznal svojho času Orhan Pamuk.
V druhej polovici 80. rokov strávil roky 1985-1988 na Columbia University v New Yorku v Spojených štátoch amerických (USA), kde napísal prácu Kara Kitap (Čierna kniha, 1990). Inak svoje rodisko na dlhší čas nikdy neopustil. "Cítim sa s Istanbulom spojený, pretože toto mesto zo mňa urobilo to, čím som," tvrdí. Iba príležitostne cestuje Orhan Pamuk na stretnutia s čitateľmi, hľadá materiály pre svoje nové diela mimo svojho rodiska.
Pamukove diela sú preložené do 35 jazykov, vrátane slovenčiny. Jeho práce sú akousi reflexiou problémov identity tureckej spoločnosti, oscilujúcej od čias Osmanskej ríše medzi Orientom a Západom. Významnú úlohu v nich hrá mystická tradícia, na ktorú sa už pomaly zabúda.
Okrem spomínaných literárnych diel vydal Orhan Pamuk aj ďalšie práce: Sessiz Ev (1983), Beyaz Kale (1985), Benim Adim Kirmizi (Moje meno je Červená, 1998), Öteki Renkler (1999), Kar (Sneh, 2002), Istanbul - Hatiralar ve Sehir (Istambul, 2003) a Masumiyet Müzesi (Múzeum nevinnosti, 2008).
Turecký laureát Nobelovej ceny za literatúru 2006 získal v ostatných rokoch celý rad prestížnych, zahraničných ocenení. Figurujú medzi nimi britská Independent Foreign Fiction Award (1990), francúzska Prix de la découverte européenne (1991), talianska Premio Grinzane (2002) a írska IMPAC Dublin Award (2003). Vo svojej vlasti si však okrem ocenení vyslúžil aj ostrú kritiku, či súdne stíhanie za postoje k niektorým etapám histórie Turecka, napríklad ku genocíde Arménov.
Orhan Pamuk, celým menom Ferit Orhan Pamuk, sa narodil 7. júna 1952 v tureckom Istanbule v prozápadne orientovanej početnej rodine ako vnuk bohatého priemyselníka. Vyrastal v štvrti Sisli severne od Bosporu.
Nezaujímal sa v duchu rodinných tradícií o inžinierstvo, ale už v siedmich rokoch začal maľovať a chcel sa stať výtvarným umelcom.
Po absolvovaní základnej školy navštevoval anglickú strednú školu Robert College v Istambule a následne začal študovať architektúru. Štúdium však prerušil a zapísal sa na žurnalistiku, ktorú v roku 1977 ukončil. Keď mal dvadsaťdva rokov napísal svoj prvý román Cevdet Bey ve Ogullari (Pán Cevdet a jeho synovia, 1982). Tento román vyhral literárnu cenu za románovú prvotinu. Napriek tomu uplynul dosť dlhý čas, kým sa dočkal jeho vydania.
Pamuk sa rozhodol venovať výlučne písaniu, konkrétne spisovateľskej dráhe. Ako sám napísal, jediným dôvodom bolo presvedčenie, že práve písanie je možnosťou pozdvihnúť prostredníctvom slov svoj hlas v silne polarizovanom Turecku. Maliarstvo, naopak, znamená mlčanie a on nebol duchovne na tom tak, aby toto mlčanie niesol so cťou, priznal svojho času Orhan Pamuk.
V druhej polovici 80. rokov strávil roky 1985-1988 na Columbia University v New Yorku v Spojených štátoch amerických (USA), kde napísal prácu Kara Kitap (Čierna kniha, 1990). Inak svoje rodisko na dlhší čas nikdy neopustil. "Cítim sa s Istanbulom spojený, pretože toto mesto zo mňa urobilo to, čím som," tvrdí. Iba príležitostne cestuje Orhan Pamuk na stretnutia s čitateľmi, hľadá materiály pre svoje nové diela mimo svojho rodiska.
Pamukove diela sú preložené do 35 jazykov, vrátane slovenčiny. Jeho práce sú akousi reflexiou problémov identity tureckej spoločnosti, oscilujúcej od čias Osmanskej ríše medzi Orientom a Západom. Významnú úlohu v nich hrá mystická tradícia, na ktorú sa už pomaly zabúda.
Okrem spomínaných literárnych diel vydal Orhan Pamuk aj ďalšie práce: Sessiz Ev (1983), Beyaz Kale (1985), Benim Adim Kirmizi (Moje meno je Červená, 1998), Öteki Renkler (1999), Kar (Sneh, 2002), Istanbul - Hatiralar ve Sehir (Istambul, 2003) a Masumiyet Müzesi (Múzeum nevinnosti, 2008).
Turecký laureát Nobelovej ceny za literatúru 2006 získal v ostatných rokoch celý rad prestížnych, zahraničných ocenení. Figurujú medzi nimi britská Independent Foreign Fiction Award (1990), francúzska Prix de la découverte européenne (1991), talianska Premio Grinzane (2002) a írska IMPAC Dublin Award (2003). Vo svojej vlasti si však okrem ocenení vyslúžil aj ostrú kritiku, či súdne stíhanie za postoje k niektorým etapám histórie Turecka, napríklad ku genocíde Arménov.
