Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spisovateľ Jaroslav Rezník dnes v Bratislave slávnostne uviedol do života svoju knihu Túry do literatúry.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) – Kniha Túry do literatúry od autora Jaroslava Rezníka prichádza v týchto dňoch na pulty slovenských knižných obchodov. Za účasti autora ju dnes podvečer v Bratislave prezentovalo vydavateľstvo Slovart.
Mapa Slovenska je hustá a členitá, plná miest a mestečiek, ktoré ukrývajú svoje príbehy. Presne taká je aj nová kniha Jaroslava Rezníka s názvom Túry do literatúry. Vydavateľstvo Slovart uvádza do života jej druhé, prepracované a podstatne rozšírené vydanie. Listovanie v knihe je nevšednou prechádzkou literárnymi pamiatkami Slovenska, skutočným poznávaním zemepisu našej literatúry. Rozsiahle dielo zoznamuje čitateľa so životom 1736 spisovateľov a básnikov, od historických čias až po súčasnosť. Je obohatené o takmer rovnaké množstvo fotografií a ilustrácií.
Literárne potulky po Slovensku sú spestrené krátkymi epizódami zo života niektorých spisovateľov, úryvkami z diel a fotografiami miest spojených s ich činnosťou a životom. Každá kapitola obsahuje mapku trasy, po ktorej bude čitateľa sprevádzať. Už sa len rozhodnúť a vydať na cestu.
„Je to taký svojrázny slovník, ešte lepšie by som to nazval svojrázne dejiny slovenskej literatúry v populárnej podobe. Pre vysokoškolských poslucháčov slovenského jazyka a literatúry je to málo, ale pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o našu kultúrnu, literárnu históriu, tá kniha hovorí dosť. Neočakávam, že to bude každý čítať ako detektívku od začiatku do konca, každému by som odporučil, aby si prečítal úvod, aby pochopil koncepciu. Potom nech si nájde svoj kraj, niektorí viac, niektorí menej budú prekvapení, čo všetko sa tam nachádza, čo všetko sa mi podarilo vyhľadať a zaradiť v rámci tejto koncepcie,“ uviedol pre TASR Jaroslav Rezník.
„Prešiel som prakticky celé Slovensko, všade som sa pristavil, bolo to ešte v mladom veku, keď som nemohol predpokladať, že sa mi ujde úloha vytvoriť túto knihu. Mnohé z tých pamätných tabúľ či pomníkov som aj odhaľoval. A takto sa mi to vrátilo. Netušil som, že táto knižka by mohla ešte vyjsť v rozšírenom vydaní, napriek tomu som si ukladal do svojho archívu všetky správy a články aj po roku 2001. Asi mi tá kniha bola súdená, ale ja som si od mlada nevystrihoval hercov, spevákov či športovcov, vystrihoval som si spisovateľov, urobil krátky životopis a takto som tvoril album, základ tejto knihy,“ dodal autor.
„Je to jeden z najväčších edičných počinov v tomto roku, určite z kníh, ktoré v tomto roku vydáme, patrí do top trojky tých, ktoré sa najdlhšie pripravovali. Je to obrovská robota, stále však hovorím, že najviac tej roboty urobil autor,“ povedal k vydaniu knihy riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger.
Spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník (1942, Ružomberok) vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine a muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne. Pracoval v Literárno-múzejnom oddelení Matice slovenskej, neskôr v Slovenskej literárnej agentúre. V januári 1990 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a v roku 1993 sa stal riaditeľom Vydavateľstva SSS. V rokoch 1997-1999 pôsobil ako šéfredaktor denníka Slovenská Republika a od roku 2000 do 2011 bol redaktorom v časopise Tele plus. Žije a tvorí v Bratislave.
Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966). Ďalšími jeho zbierkami sú Prijímanie (1968), S vodou na jazyku (1970), Horúčava (1993), Dôstojnosť a iné básne (1997). Napísal bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983) a Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989). Pre deti a mládež napísal Zvieratká píšu deťom (1994), Len z črpáka s pekným uškom (1995), Rozprávky o Mladuškovi (2005).
Je autorom literárneho scenára k televíznemu filmu Chlapci (1974) a k televíznym hrám Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Ján Literát (1985), Živé svetlo (1989) a Megalé syntaxis, čiže Veľká skladba (1992). Známe sú jeho televízne rozprávkové seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).
Spisovateľ pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994-1998, je editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Redakčne pripravil na vydanie päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine. V roku 2001 vydal rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry - Po literárnych stopách Slovenska. Získal zaň hlavnú cenu Literárneho fondu za rok 2001. Jeho kniha o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Oči plné oblohy vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 2010.
Mapa Slovenska je hustá a členitá, plná miest a mestečiek, ktoré ukrývajú svoje príbehy. Presne taká je aj nová kniha Jaroslava Rezníka s názvom Túry do literatúry. Vydavateľstvo Slovart uvádza do života jej druhé, prepracované a podstatne rozšírené vydanie. Listovanie v knihe je nevšednou prechádzkou literárnymi pamiatkami Slovenska, skutočným poznávaním zemepisu našej literatúry. Rozsiahle dielo zoznamuje čitateľa so životom 1736 spisovateľov a básnikov, od historických čias až po súčasnosť. Je obohatené o takmer rovnaké množstvo fotografií a ilustrácií.
Dejiny slovenskej literatúry v populárnej podobe
Literárne potulky po Slovensku sú spestrené krátkymi epizódami zo života niektorých spisovateľov, úryvkami z diel a fotografiami miest spojených s ich činnosťou a životom. Každá kapitola obsahuje mapku trasy, po ktorej bude čitateľa sprevádzať. Už sa len rozhodnúť a vydať na cestu.
„Je to taký svojrázny slovník, ešte lepšie by som to nazval svojrázne dejiny slovenskej literatúry v populárnej podobe. Pre vysokoškolských poslucháčov slovenského jazyka a literatúry je to málo, ale pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o našu kultúrnu, literárnu históriu, tá kniha hovorí dosť. Neočakávam, že to bude každý čítať ako detektívku od začiatku do konca, každému by som odporučil, aby si prečítal úvod, aby pochopil koncepciu. Potom nech si nájde svoj kraj, niektorí viac, niektorí menej budú prekvapení, čo všetko sa tam nachádza, čo všetko sa mi podarilo vyhľadať a zaradiť v rámci tejto koncepcie,“ uviedol pre TASR Jaroslav Rezník.
„Prešiel som prakticky celé Slovensko, všade som sa pristavil, bolo to ešte v mladom veku, keď som nemohol predpokladať, že sa mi ujde úloha vytvoriť túto knihu. Mnohé z tých pamätných tabúľ či pomníkov som aj odhaľoval. A takto sa mi to vrátilo. Netušil som, že táto knižka by mohla ešte vyjsť v rozšírenom vydaní, napriek tomu som si ukladal do svojho archívu všetky správy a články aj po roku 2001. Asi mi tá kniha bola súdená, ale ja som si od mlada nevystrihoval hercov, spevákov či športovcov, vystrihoval som si spisovateľov, urobil krátky životopis a takto som tvoril album, základ tejto knihy,“ dodal autor.
„Je to jeden z najväčších edičných počinov v tomto roku, určite z kníh, ktoré v tomto roku vydáme, patrí do top trojky tých, ktoré sa najdlhšie pripravovali. Je to obrovská robota, stále však hovorím, že najviac tej roboty urobil autor,“ povedal k vydaniu knihy riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger.
Autorova biografia
Spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník (1942, Ružomberok) vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine a muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne. Pracoval v Literárno-múzejnom oddelení Matice slovenskej, neskôr v Slovenskej literárnej agentúre. V januári 1990 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a v roku 1993 sa stal riaditeľom Vydavateľstva SSS. V rokoch 1997-1999 pôsobil ako šéfredaktor denníka Slovenská Republika a od roku 2000 do 2011 bol redaktorom v časopise Tele plus. Žije a tvorí v Bratislave.
Tvorba
Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966). Ďalšími jeho zbierkami sú Prijímanie (1968), S vodou na jazyku (1970), Horúčava (1993), Dôstojnosť a iné básne (1997). Napísal bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983) a Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989). Pre deti a mládež napísal Zvieratká píšu deťom (1994), Len z črpáka s pekným uškom (1995), Rozprávky o Mladuškovi (2005).
Je autorom literárneho scenára k televíznemu filmu Chlapci (1974) a k televíznym hrám Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Ján Literát (1985), Živé svetlo (1989) a Megalé syntaxis, čiže Veľká skladba (1992). Známe sú jeho televízne rozprávkové seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).
Spisovateľ pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994-1998, je editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Redakčne pripravil na vydanie päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine. V roku 2001 vydal rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry - Po literárnych stopách Slovenska. Získal zaň hlavnú cenu Literárneho fondu za rok 2001. Jeho kniha o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Oči plné oblohy vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 2010.
