Podľa expertky ÚMS pre oblasť školstva je potrebné zamerať sa na kvalitu poskytovaného vzdelávania v školách so žiakmi z rómskych komunít a motivovanie zamestnancov, aby v nich chceli učiť.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Zrušenie škôl v rómskych komunitách môže zhoršiť prístup k vzdelaniu. Napriek tomu, že Európska únia nalieha na to, aby boli všetky školy desegregované, nie je to také jednoduché. Problematiku je potrebné riešiť na všetkých úrovniach, od ministerstva po miestnu samosprávnu, ale vždy v spolupráci s vedením školy. Pre TASR to uviedla expertka Únie miest Slovenska (ÚMS) pre oblasť školstva Mária Wagingerová.
"Ak budeme trvať na zrušení škôl, ktoré sa nachádzajú v čisto rómskych komunitách, tak sa môže stať, že sa zvýši nedostupnosť vzdelávania pre tieto deti a v dôsledku vzdialenosti, zvýšených nákladov na cestovanie a podobne budeme následne hovoriť o zvýšenej miere predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky a efekt bude opačný," skonštatovala s tým, že aj segregovaná škola je lepšia ako žiadna.
Podľa expertky ÚMS pre oblasť školstva je potrebné zamerať sa na kvalitu poskytovaného vzdelávania v školách so žiakmi z rómskych komunít a motivovanie zamestnancov, aby v nich chceli učiť. "Motivovať je však potrebné najmä deti a ich rodičov, aby bolo vzdelanie pre nich prioritou. Len tak vieme zlepšiť ich následné uplatnenie na trhu práce a znížiť nezamestnanosť," doplnila Wagingerová.
Upozornila na to, že pokrok vo vzdelávaní je bez riešenia primárnych problémov rómskych komunít nedosiahnuteľný. Pokiaľ nemajú prístup k pitnej vode, nemajú kanalizáciu, obec nemá vysporiadané pozemky, tak podľa nej len ťažko možno očakávať zmenu. To pritom samosprávy nevyriešia bez podpory štátu. "Téma má byť jeho priorita, pretože za 30 rokov samostatnosti Slovenska sme sa výrazne nikam neposunuli. Práve naopak," dodala.
"Ak budeme trvať na zrušení škôl, ktoré sa nachádzajú v čisto rómskych komunitách, tak sa môže stať, že sa zvýši nedostupnosť vzdelávania pre tieto deti a v dôsledku vzdialenosti, zvýšených nákladov na cestovanie a podobne budeme následne hovoriť o zvýšenej miere predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky a efekt bude opačný," skonštatovala s tým, že aj segregovaná škola je lepšia ako žiadna.
Podľa expertky ÚMS pre oblasť školstva je potrebné zamerať sa na kvalitu poskytovaného vzdelávania v školách so žiakmi z rómskych komunít a motivovanie zamestnancov, aby v nich chceli učiť. "Motivovať je však potrebné najmä deti a ich rodičov, aby bolo vzdelanie pre nich prioritou. Len tak vieme zlepšiť ich následné uplatnenie na trhu práce a znížiť nezamestnanosť," doplnila Wagingerová.
Upozornila na to, že pokrok vo vzdelávaní je bez riešenia primárnych problémov rómskych komunít nedosiahnuteľný. Pokiaľ nemajú prístup k pitnej vode, nemajú kanalizáciu, obec nemá vysporiadané pozemky, tak podľa nej len ťažko možno očakávať zmenu. To pritom samosprávy nevyriešia bez podpory štátu. "Téma má byť jeho priorita, pretože za 30 rokov samostatnosti Slovenska sme sa výrazne nikam neposunuli. Práve naopak," dodala.