Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - Slovensko pracuje na odstránení nedostatkov v ochrane svojej časti Karpatských bukových pralesov, no zatiaľ stále ohrozuje výnimočnú hodnotu celého územia zapísaného do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Vyplýva z podkladov pre nadchádzajúce zasadnutie Výboru svetového dedičstva UNESCO, ktoré sa uskutoční 24. júna až 4. júla v Bahrajne. V súvislosti s Karpatskými bukovými pralesmi sa v nich píše takmer výlučne o Slovensku. Podklady TASR poskytla Agnés Bardonová z tlačového oddelenia UNESCO.
V návrhu uznesenia, ktoré má byť prijaté na zasadnutí, Výbor svetového dedičstva opakuje, že pretrvávajúci nedostatok právnej ochrany pred ťažbou a inými hrozbami na slovenskom území Karpatských bukových pralesov predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre výnimočnú hodnotu celého nadnárodného územia. Túto situáciu podľa neho treba čo najrýchlejšie riešiť právnymi opatreniami a vhodnou správou nárazníkových zón.
V podkladoch sa tiež napríklad píše, že 27. februára a 3. apríla 2018 Centrum svetového dedičstva poslalo Slovensku informáciu tretej strany o ťažbe dreva v nárazníkových zónach aj častiach územia, ktorú dokumentujú aj satelitné snímky. Do času prípravy podkladov však nedostalo odpoveď. Slovensko pritom podľa UNESCO tvrdí, že ťažba dreva je v tomto území zastavená.
Centrum svetového dedičstva a Svetový zväz pre ochranu prírody (IUCN) v spoločnej analýze, ktorá je súčasťou podkladov, vítajú, že Slovensko s nimi a ďalšími aktérmi diskutuje o návrhu hraníc a dúfa, že v tom bude pokračovať. Dokončenie hraníc by podľa nich malo byť prioritou. Organizácie tiež berú na vedomie, že Slovensko chce do augusta budúceho roka dokončiť Integrovaný plán starostlivosti (IMP).
Podľa návrhu uznesenia musia krajiny, v ktorých sa Karpatské bukové pralesy nachádzajú, do 1. decembra 2019 Centru svetového dedičstva doručiť spoločnú správu o stave ochrany územia. V nej majú hovoriť aj o napĺňaní odporúčaní z uznesenia. Tie sa týkajú najmä Slovenska.
Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí v júli 2017 v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Ministerstvo životného prostredia SR výboru odpovedalo, no návrh hraníc nepredložilo. Problém podľa neho bol v prebiehajúcich rokovaniach s vlastníkmi pozemkov.
Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
V návrhu uznesenia, ktoré má byť prijaté na zasadnutí, Výbor svetového dedičstva opakuje, že pretrvávajúci nedostatok právnej ochrany pred ťažbou a inými hrozbami na slovenskom území Karpatských bukových pralesov predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre výnimočnú hodnotu celého nadnárodného územia. Túto situáciu podľa neho treba čo najrýchlejšie riešiť právnymi opatreniami a vhodnou správou nárazníkových zón.
V podkladoch sa tiež napríklad píše, že 27. februára a 3. apríla 2018 Centrum svetového dedičstva poslalo Slovensku informáciu tretej strany o ťažbe dreva v nárazníkových zónach aj častiach územia, ktorú dokumentujú aj satelitné snímky. Do času prípravy podkladov však nedostalo odpoveď. Slovensko pritom podľa UNESCO tvrdí, že ťažba dreva je v tomto území zastavená.
Centrum svetového dedičstva a Svetový zväz pre ochranu prírody (IUCN) v spoločnej analýze, ktorá je súčasťou podkladov, vítajú, že Slovensko s nimi a ďalšími aktérmi diskutuje o návrhu hraníc a dúfa, že v tom bude pokračovať. Dokončenie hraníc by podľa nich malo byť prioritou. Organizácie tiež berú na vedomie, že Slovensko chce do augusta budúceho roka dokončiť Integrovaný plán starostlivosti (IMP).
Podľa návrhu uznesenia musia krajiny, v ktorých sa Karpatské bukové pralesy nachádzajú, do 1. decembra 2019 Centru svetového dedičstva doručiť spoločnú správu o stave ochrany územia. V nej majú hovoriť aj o napĺňaní odporúčaní z uznesenia. Tie sa týkajú najmä Slovenska.
Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí v júli 2017 v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Ministerstvo životného prostredia SR výboru odpovedalo, no návrh hraníc nepredložilo. Problém podľa neho bol v prebiehajúcich rokovaniach s vlastníkmi pozemkov.
Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
