Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V septembri 2022 boli dve vetvy plynovodu Nord Stream 1 a 2 poškodené niekoľkými výbuchmi zaznamenanými v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Washington 19. decembra (TASR) - Spojené štáty v stredu obnovili sankcie uvalené pred časom na niekoľko subjektov so sídlom v Rusku, ktoré sú zapojené do projektu plynovodu Nord Stream 2. V noci na štvrtok o tom informovala agentúra DPA monitorovaná TASR.
Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že reštrikcie opätovne uvalilo na niekoľko subjektov, ktoré sa podieľali na výstavbe plynovodu, ako aj na niekoľko nových vlastníkov plavidiel, na ktorých sa už sankcie vzťahovali.
Sankcie sa týkajú aj spoločnosti Nord Stream 2 AG, ktorá je prevádzkovateľom plynovodu, ako aj poisťovne so sídlom v Rusku, ktorá poskytla poistenie spoločnostiam zapojeným do tohto projektu, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo svojom svojom vyhlásení.
Zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel na tlačovej besede pripomenul, že USA sú naďalej proti plynovodu. Objasnil, že USA vnímajú tento plynovod ako ruský geopolitický projekt, preto odmietajú snahy o jeho oživenie.
"Budeme naďalej pracovať a zabezpečovať, aby Rusko nikdy nemohlo využiť svoje energetické zdroje a svoje postavenie v energetike pre politický zisk," ozrejmil Patel.
V septembri 2022 boli dve vetvy plynovodu Nord Stream 1 a 2 poškodené niekoľkými výbuchmi zaznamenanými v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori. O páchateľoch sa intenzívne a rôzne špekulovalo, ale zodpovednosť za výbuchy doteraz nikto neprevzal.
Zemný plyn z Ruska predtým prúdil do Nemecka cez Nord Stream 1. Plynovod Nord Stream 2 v čase výbuchov ešte ani nebol v prevádzke - jeho sprevádzkovanie zastavila ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 a následné politické napätie.
USA uvalili sankcie na ľudí blízkych prezidentovi Republiky srbskej Dodikovi
Spojené štáty v stredu oznámili nové sankcie voči jednotlivcom a spoločnostiam spájaným s vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom. Tieto subjekty údajne Dodikovým príbuzným pomáhali pri obchádzaní už platných sankcií, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Terčom najnovších reštrikcií sú štyri fyzické a štyri právnické osoby z Republiky srbskej (RS), vrátane bosnianskeho ministra zahraničného obchodu Stašu Košaraca, ktorý je Dodikovým blízkym spojencom, uviedla americká vláda.
Bosna od konca vojny v rokoch 1992-95 pozostáva z dvoch poloautonómnych subjektov – moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiky srbskú (RS).
Ako vplyvný srbský nacionalista a prezident RS sa Dodik už roky snaží postupne oddeliť svoju časť krajiny od väčšieho bosnianskeho štátu. V tomto úsilí ho podporujú vedúci predstavitelia Srbska, Maďarska a Ruska. Podľa kritikov Dodik vládne v RS autoritárskymi metódami a v rokoch 2017 a 2022 bol americkou vládou sankcionovaný za svoju separatistickú politiku v Bosne.
Spojené štáty ho najnovšie obviňujú, že využíva "svoju oficiálnu pozíciu na hromadenie osobného bohatstva prostredníctvom spoločností spojených s ním a jeho synom Igorom Dodikom", uvádza ministerstvo zahraničných vecí.
"Táto korupcia podkopala dôveru verejnosti v štátne inštitúcie Bosny a Hercegoviny a v právny štát," uvádza sa vo vyhlásení oznamujúcom nové opatrenia.
Vojna, ktorá sa v Bosne odohrávala v rokoch 1992-95, si vyžiadala takmer 100 000.obetí. Ukončená bola podpísaním Daytonskej mierovej dohody. Dodik túto dohodu opakovane kritizoval a vyhrážal sa odtrhnutím RS od spoločného štátu. Odsudzuje aj údajné zasahovanie USA do domácej politiky Bosny.
Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že reštrikcie opätovne uvalilo na niekoľko subjektov, ktoré sa podieľali na výstavbe plynovodu, ako aj na niekoľko nových vlastníkov plavidiel, na ktorých sa už sankcie vzťahovali.
Sankcie sa týkajú aj spoločnosti Nord Stream 2 AG, ktorá je prevádzkovateľom plynovodu, ako aj poisťovne so sídlom v Rusku, ktorá poskytla poistenie spoločnostiam zapojeným do tohto projektu, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo svojom svojom vyhlásení.
Zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel na tlačovej besede pripomenul, že USA sú naďalej proti plynovodu. Objasnil, že USA vnímajú tento plynovod ako ruský geopolitický projekt, preto odmietajú snahy o jeho oživenie.
"Budeme naďalej pracovať a zabezpečovať, aby Rusko nikdy nemohlo využiť svoje energetické zdroje a svoje postavenie v energetike pre politický zisk," ozrejmil Patel.
V septembri 2022 boli dve vetvy plynovodu Nord Stream 1 a 2 poškodené niekoľkými výbuchmi zaznamenanými v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori. O páchateľoch sa intenzívne a rôzne špekulovalo, ale zodpovednosť za výbuchy doteraz nikto neprevzal.
Zemný plyn z Ruska predtým prúdil do Nemecka cez Nord Stream 1. Plynovod Nord Stream 2 v čase výbuchov ešte ani nebol v prevádzke - jeho sprevádzkovanie zastavila ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 a následné politické napätie.
USA uvalili sankcie na ľudí blízkych prezidentovi Republiky srbskej Dodikovi
Spojené štáty v stredu oznámili nové sankcie voči jednotlivcom a spoločnostiam spájaným s vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom. Tieto subjekty údajne Dodikovým príbuzným pomáhali pri obchádzaní už platných sankcií, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Terčom najnovších reštrikcií sú štyri fyzické a štyri právnické osoby z Republiky srbskej (RS), vrátane bosnianskeho ministra zahraničného obchodu Stašu Košaraca, ktorý je Dodikovým blízkym spojencom, uviedla americká vláda.
Bosna od konca vojny v rokoch 1992-95 pozostáva z dvoch poloautonómnych subjektov – moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiky srbskú (RS).
Ako vplyvný srbský nacionalista a prezident RS sa Dodik už roky snaží postupne oddeliť svoju časť krajiny od väčšieho bosnianskeho štátu. V tomto úsilí ho podporujú vedúci predstavitelia Srbska, Maďarska a Ruska. Podľa kritikov Dodik vládne v RS autoritárskymi metódami a v rokoch 2017 a 2022 bol americkou vládou sankcionovaný za svoju separatistickú politiku v Bosne.
Spojené štáty ho najnovšie obviňujú, že využíva "svoju oficiálnu pozíciu na hromadenie osobného bohatstva prostredníctvom spoločností spojených s ním a jeho synom Igorom Dodikom", uvádza ministerstvo zahraničných vecí.
"Táto korupcia podkopala dôveru verejnosti v štátne inštitúcie Bosny a Hercegoviny a v právny štát," uvádza sa vo vyhlásení oznamujúcom nové opatrenia.
Vojna, ktorá sa v Bosne odohrávala v rokoch 1992-95, si vyžiadala takmer 100 000.obetí. Ukončená bola podpísaním Daytonskej mierovej dohody. Dodik túto dohodu opakovane kritizoval a vyhrážal sa odtrhnutím RS od spoločného štátu. Odsudzuje aj údajné zasahovanie USA do domácej politiky Bosny.
