Michalovce/Zalužice Michalovce 10.  októbra (TASR) -  4. októbra sa vo štvrtok v Zalužiciach oženil 91-ročný Michal Karšňak s 50-ročnou Ukrajinkou. Láska podľa nich kvitne v každom veku. U nich vyrástla vďaka starostlivosti i samote. Október si vybrali, lebo je mesiacom úcty k starším. Na vlastnej svadbe aj tancoval. Pamäť mu slúži lepšie ako študentom. Vitálnemu dôchodcovi pomáha občas len palička a jeho manželka. Prežil vojnu, dve manželky i vlastného syna

Pán Karšňak oslávi v decembri 92 rokov. Vysvetľuje, že k tretej svadbe ho prinútil jeho život. ,,Prvá manželka mu zomrela veľmi skoro, druhé manželstvo sa tiež skončilo náhlou chorobou,“ pokračuje, že byť sám od roku 2000 je preňho veľmi ťažké. V marci mu zomrel syn a ostal sám. Má dvoch vnukov, jeden žije v okolí a druhý je v Bratislave. Tvrdí, že aj ak by boli tu, dnes sa mladí nemôžu starať o starých, pretože majú dosť svojich starostí. Okrem toho má dve pravnučky.

Jeho manželka, Vierka Svoboda (1962), má tiež dve deti. Spoznali sa v máji v roku 2005. ,,Chodila tu ako väčšina Ukrajincov, bola už rozvedená,“ dodáva, že vtedy mu manželstvo ani len nenapadlo. Opisuje ju ako starostlivú ženu, ktorá mu umývala okná, prala, upratovala a starala sa o neho. ,,Postihla ma choroba, tak čo som mal robiť, ten kto sa topí sa aj slamky chytá.“ Keď potreboval starostlivosť, končili jej víza. Hovorí o mnohých prekážkach, pre ktoré sa musela stále vracať na Ukrajinu. Neskôr bývala uňho doma. ,,Láska niekedy človeka prinúti mať lásku i v takomto veku,“ úprimne vraví, že necítili voči sebe nenávisť, práve naopak. Vierka doplňuje, že láska kvitne v každom veku a manžel s ňou súhlasí.

Na vlastnej svadbe aj tancoval. Svadbu chceli len skromnú a tichú, bez prsteňov a kytice. Čakalo ich však veľké prekvapenie. ,,Môj synovec, Jožko Žobrák, priviedol kameramana, ľudový súbor a riaditeľ školy prišiel s detským zborom.“ Vďaka muzike mali na úrade prvý manželský tanec. ,,Kameraman si myslel, že donesú dedka na nosítkach a ja som tancoval,“ smeje sa Karšňak. Uznáva, že to bolo príjemné prekvapenie. Namiesto tichej svadby sa o nich v teň deň hovorilo po celej dedine. ,,Svadobná torta bola veľkolepejšia ako na mojej prvej svadbe,“ smeje sa mladomanželka. Tajomstvo dlhého života a pamäteKaršňak veľmi rád rozpráva príhody. ,,Chcel som napísať knihu o živote v Zalužiciach, ale všetka pravda nemôže vyjsť na povrch.“

Foto: Veronika Cholewová/TASR

Číta noviny, knihy, celý život sa zaujíma o históriu a pamätá si básničky, ktoré recitoval v prvom ročníku. Pamätá si dátumy i udalosti. Prežil rôzne politické režimy, ale na politiku nikdy nenadával. ,,Svet je taký, aký je a taký ho musíme prijať.“ Prenasledovali ho komunisti. V roku 1942 sa zúčastnil bojov počas druhej svetovej vojny.Celý život vyrastal v Zalužiciach, preto nechcel ísť ani do domu dôchodcov. Narodil sa v orechovej uličke, v Kerte. Kedysi tam býval gróf a po celej ulici boli samé orechy. Jeho posledné zamestnanie bolo v stavebníctve. Tajomstvo dlhého života nepripisuje svojej domácej slivovici ani stravovaniu. ,,Najradšej mám bryndzové halušky.“  Málo vrások, dlhá pamäť a vitalita môže súvisieť s genetikou. Jeho dedo sa dožil 94-tich rokov. ,,Je žartovný, možno to ho tak dlho drží,“ dodáva manželka Vierka. Pán Karšňak zdôrazňuje, že treba chcieť žiť, všímať si dobre a nikoho nenenávidieť. 

Veronika Cholewová, Prešovská univerzita, Prešov