Aktuálna výstavy Anči Daučíkovej (1950) sa sústreďuje na kolekciu numerických malieb a kresieb z prelomu 80. a 90. rokov.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Nekonečným opakovaním a vrstvením som sa pokúšala zbaviť číslo zmyslu. Hovorí o svojej tvorbe medzinárodne uznávaná intermediálna umelkyňa a aktivistka Anča Daučíková. V aukčnej spoločnosti Soga v Bratislave prebieha záverečný týždeň jej výstavy s názvom Ja si nepatrím. Finisáž sa uskutoční v nedeľu 13. októbra za účasti autorky. TASR o tom informovala aukčná spoločnosť.
Aktuálna výstavy Anči Daučíkovej (1950) sa sústreďuje na kolekciu numerických malieb a kresieb z prelomu 80. a 90. rokov. Diela vznikli v reakcii na priamy kontakt s realitou totalitného režimu. "Súbor diel predstavuje opakovanie a prekrývanie čísloviek a symbolicky vyjadruje život v totalitnej spoločnosti," približuje kurátorka výstavy Nina Gažovičová. Dodáva, že autorka tak poukazuje na redukciu hodnoty človeka na číslo v štatistike - človek číslo, človek milión. "Týmto spôsobom Daučíková kriticky reflektuje dehumanizáciu a stratu individuality v autoritárskom systéme," podčiarkuje kurátorka.
"Na konci totalitného režimu sme zdieľali pocit, že režimu na človeku ako osobe definitívne prestalo záležať, že sme iba akési 'jednotky', nič nepredstavujúce entity do počtu, prosto čísla," hovorí Daučíková. V čase svojho rozhodnutia odísť natrvalo do Moskvy mala 29 rokov. "Daučíkovej postavenie v socialistickej, hypernormatívnej spoločnosti bolo mimoriadne komplikované - nielen z pozície umelkyne exulantky, ale aj z dôvodu krehkosti žitia v menšine či sexuálnej inakosti," dodáva kurátorka výstavy, ktorá ukáže ako ovplyvnil 12-ročný pobyt v Sovietskom zväze Daučíkovej vnímanie ľudskej existencie v kontexte spoločenských a politických systémov.
Aktuálnosť tvorby potvrdzuje aj medzinárodné uznanie autorky, jej diela sú zastúpené v najvýznamnejších svetových zbierkach. V súčasnosti prebieha výstava Daučíkovej intermediálnej tvorby v galérii Tate Modern v Londýne.
Aktuálna výstavy Anči Daučíkovej (1950) sa sústreďuje na kolekciu numerických malieb a kresieb z prelomu 80. a 90. rokov. Diela vznikli v reakcii na priamy kontakt s realitou totalitného režimu. "Súbor diel predstavuje opakovanie a prekrývanie čísloviek a symbolicky vyjadruje život v totalitnej spoločnosti," približuje kurátorka výstavy Nina Gažovičová. Dodáva, že autorka tak poukazuje na redukciu hodnoty človeka na číslo v štatistike - človek číslo, človek milión. "Týmto spôsobom Daučíková kriticky reflektuje dehumanizáciu a stratu individuality v autoritárskom systéme," podčiarkuje kurátorka.
"Na konci totalitného režimu sme zdieľali pocit, že režimu na človeku ako osobe definitívne prestalo záležať, že sme iba akési 'jednotky', nič nepredstavujúce entity do počtu, prosto čísla," hovorí Daučíková. V čase svojho rozhodnutia odísť natrvalo do Moskvy mala 29 rokov. "Daučíkovej postavenie v socialistickej, hypernormatívnej spoločnosti bolo mimoriadne komplikované - nielen z pozície umelkyne exulantky, ale aj z dôvodu krehkosti žitia v menšine či sexuálnej inakosti," dodáva kurátorka výstavy, ktorá ukáže ako ovplyvnil 12-ročný pobyt v Sovietskom zväze Daučíkovej vnímanie ľudskej existencie v kontexte spoločenských a politických systémov.
Aktuálnosť tvorby potvrdzuje aj medzinárodné uznanie autorky, jej diela sú zastúpené v najvýznamnejších svetových zbierkach. V súčasnosti prebieha výstava Daučíkovej intermediálnej tvorby v galérii Tate Modern v Londýne.