Odborníci vyhodnocovali merania dotrasov prostredníctvom národnej siete seizmických staníc, lokálnych sietí a seizmických prístrojov inštalovaných v rámci medzinárodných projektov.
Autor TASR
Ďapalovce 12. októbra (TASR) - Po roku od zemetrasenia, ktoré zasiahlo východné Slovensko, sa v Ďapalovciach v okrese Vranov nad Topľou stretli odborníci z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) s miestnymi obyvateľmi. Na stretnutí v piatok (11. 10.) prezentovali výsledky výskumu a diskutovali o dôsledkoch zemetrasenia.
Ako pre TASR uviedol generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás, počas roka monitorovali rozsah a charakter zemetrasenia, analyzovali seizmické údaje a skúmali dotrasy, ktoré nasledovali po hlavnom otrase.
"Zemetrasenie z 9. októbra 2023 bolo v mnohých ohľadoch výnimočné, dosiahlo magnitúdo 4,9, čo je jedna z najsilnejších hodnôt zaznamenaných na Slovensku. Na východnom Slovensku sme takto silné zemetrasenie nezaznamenali minimálne od roku 1930," doplnil Madarás.
V obciach Ďapalovce, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica, Jankovce a Černina dosiahla makroseizmická intenzita hodnotu ôsmeho stupňa. "Takáto vysoká intenzita zemetrasenia je v našej histórii na Slovensku veľmi ojedinelá," uviedol.
Od 9. októbra 2023 zaregistrovali odborníci takmer 50 dotrasov, z ktorých sa podarilo 18 lokalizovať. Päť z nich bolo dostatočne silných na to, aby ich pocítili aj miestni obyvatelia. Najsilnejší dotras sa odohral 22. februára 2024 a dosiahol magnitúdo 2,7.
Odborníci vyhodnocovali merania dotrasov prostredníctvom národnej siete seizmických staníc, lokálnych sietí a seizmických prístrojov inštalovaných v rámci medzinárodných projektov. Tím geológov tiež použil magnetotelurické merania, ktoré im umožnili študovať zlomy v hĺbke až desať kilometrov. Súčasťou výskumu bolo aj štúdium archívnych materiálov. Podobné zemetrasenia silou aj rozsahom boli zaznamenané na tomto území už v 18. a 19. storočí, vyskytli sa napríklad aj v rokoch 1914, 1932 alebo 1941.
"Kostol v Nižnej Sitnici, ktorý bol pri zemetrasení v októbri 2023 najviac zničený, až hrozilo jeho zbúranie, bol predtým vážne poškodený už aj v rokoch 1885 alebo 1886 a neskôr v roku 1914," doplnil Madarás.
Odborníci z Ústavu vied o Zemi plánujú modernizovať aj lokálnu seizmickú sieť na východnom Slovensku a pokračovať vo výskume v oblasti Vranov nad Topľou, Humenné a Michalovce aj prostredníctvom nových projektov. "Je pravdepodobné, že sa v budúcnosti objavia podobné zemetrasenia znovu, aj keď s istotou nemôžeme povedať, kedy a v akej intenzite," uzavrel Madarás.
Ako pre TASR uviedol generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás, počas roka monitorovali rozsah a charakter zemetrasenia, analyzovali seizmické údaje a skúmali dotrasy, ktoré nasledovali po hlavnom otrase.
"Zemetrasenie z 9. októbra 2023 bolo v mnohých ohľadoch výnimočné, dosiahlo magnitúdo 4,9, čo je jedna z najsilnejších hodnôt zaznamenaných na Slovensku. Na východnom Slovensku sme takto silné zemetrasenie nezaznamenali minimálne od roku 1930," doplnil Madarás.
V obciach Ďapalovce, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica, Jankovce a Černina dosiahla makroseizmická intenzita hodnotu ôsmeho stupňa. "Takáto vysoká intenzita zemetrasenia je v našej histórii na Slovensku veľmi ojedinelá," uviedol.
Od 9. októbra 2023 zaregistrovali odborníci takmer 50 dotrasov, z ktorých sa podarilo 18 lokalizovať. Päť z nich bolo dostatočne silných na to, aby ich pocítili aj miestni obyvatelia. Najsilnejší dotras sa odohral 22. februára 2024 a dosiahol magnitúdo 2,7.
Odborníci vyhodnocovali merania dotrasov prostredníctvom národnej siete seizmických staníc, lokálnych sietí a seizmických prístrojov inštalovaných v rámci medzinárodných projektov. Tím geológov tiež použil magnetotelurické merania, ktoré im umožnili študovať zlomy v hĺbke až desať kilometrov. Súčasťou výskumu bolo aj štúdium archívnych materiálov. Podobné zemetrasenia silou aj rozsahom boli zaznamenané na tomto území už v 18. a 19. storočí, vyskytli sa napríklad aj v rokoch 1914, 1932 alebo 1941.
"Kostol v Nižnej Sitnici, ktorý bol pri zemetrasení v októbri 2023 najviac zničený, až hrozilo jeho zbúranie, bol predtým vážne poškodený už aj v rokoch 1885 alebo 1886 a neskôr v roku 1914," doplnil Madarás.
Odborníci z Ústavu vied o Zemi plánujú modernizovať aj lokálnu seizmickú sieť na východnom Slovensku a pokračovať vo výskume v oblasti Vranov nad Topľou, Humenné a Michalovce aj prostredníctvom nových projektov. "Je pravdepodobné, že sa v budúcnosti objavia podobné zemetrasenia znovu, aj keď s istotou nemôžeme povedať, kedy a v akej intenzite," uzavrel Madarás.