Bratislava 28. decembra (TASR) - Slovenské vysoké školy už pravidelne chýbajú v rebríčkoch najlepších európskych a svetových univerzít. Trápia sa s nedostatkom financií, verejnosť kritizuje nízku úroveň vzdelávania a slabú konkurencieschopnosť. Čo je príčinou tohto stavu, akú úlohu zohráva súkromné vysoké školstvo a ako získať financie na rozvoj školy aj mimo štátneho rozpočtu, o tom sme sa porozprávali s prorektorkou Paneurópskej vysokej školy pre výskum, vedu a grantovú politiku, doc. JUDr. Vlastou Kunovou, CSc.



Vysoké školstvo na Slovensku je v kríze, slovenské univerzity sa dlhodobo nedokážu presadiť v rebríčkoch najlepších svetových univerzít. V čom vidíte dôvody tohto stavu?

Na vysoké školy u nás nie je vyvíjaný takmer žiadny tlak z vonkajšieho prostredia, aby tieto museli zvýšiť celkovú kvalitu svojich vzdelávacích a výskumných aktivít. Študenti si nevyberajú školy podľa ich umiestnenia v domácich, alebo zahraničných rebríčkoch . Kvalita štúdia nie je zďaleka jediným kritériom pri výbere vysokej školy (často sa študenti rozhodujú napríklad aj podľa vzdialenosti vysokej školy od bydliska, či náročnosti štúdia). Problém vidím aj v tom, že väčšinou sa ani zamestnávatelia nepýtajú, odkiaľ má absolvent diplom. Pri troche šťastia a najmä známosti sa absolvent dostane k lukratívnemu miestu, často aj mimo svojho vyštudovaného odboru. Pri voľbe štúdia pretrvávajú staré stereotypy, hlboko zakorenené v našich predstavách. Je to celkový problém našej spoločnosti - rozpoznať vývoj a víziu akýchkoľvek procesov, nevynímajúc budúce uplatnenie našich absolventov. Ciele, ktoré si kladieme, sú krátkodobé, a to sa prejavuje aj vo vzdelávaní. Na Slovensku máme tzv. “rýchlovykvasených“ absolventov s kvalitnými a menej kvalitnými diplomami, ktorí nenájdu uplatnenie na trhu práce, pokiaľ ich vysoká škola nepripraví na to, že budúci vývoj vo vedomostnej spoločnosti si bude vyžadovať špičkové vzdelanie v zvolenom odbore a celoživotné dovzdelávanie sa na vysokej medzinárodnej úrovni. Trh práce sa totiž rozšíril minimálne o priestor Európskej únie, ale dnes už je obvyklé pracovať v nadnárodných spoločnostiach po celom svete.

Celý rozhovor s Vlastou Kunovou si môžete prečítať tu: