Podpredsedníčka parlamentu Dóra Dúróová pripomenula, že 18. decembra 1992 bola prijatá Deklarácia OSN o právach národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín.
Autor TASR
Budapešť 18. decembra (TASR) - Poslanci maďarského Národného zhromaždenia si v stredu pripomenuli Deň národnostných menšín v Maďarsku. Zákon o právach národnostných menšín v súčasnosti eviduje v Maďarsku 13 národnostných spoločenstiev, vrátane Slovákov. S odvolaním sa na server vasarnap.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podpredsedníčka parlamentu Dóra Dúróová pripomenula, že 18. decembra 1992 bola prijatá Deklarácia OSN o právach národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín. Primárnym účelom tohto dokumentu je chrániť identitu národnostných menšín.
V Maďarsku je 18. december od roku 1995 Dňom národnostných menšín a zákonom ich je uznaných celkovo 13. Sú to spoločenstvá arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej menšiny.
Pri sčítaní ľudu v roku 2022 sa k niektorej z uvedených domácich národnostných menšín prihlásilo vyše päť percent obyvateľov, čo je celkovo 492-tisíc ľudí, pričom k ďalším národnostným menšinám sa hlásilo 378-tisíc ľudí.
Dúróová podčiarkla, že zákonom uznané národnostné menšiny majú od roku 2014 zabezpečenú možnosť parlamentného zastúpenia vo forme hovorcov (pozn. TASR: bez hlasovacieho práva), pričom pri splnení zákonom stanovaných pravidiel aj vo forme plnoprávneho poslanca. Stanovené kritériá spĺňa iba nemecká menšina, ktorá má v zákonodarnom zbore jedného poslanca.
Parlamentný hovorca Slovákov Anton Paulik pre TASR v tejto súvislosti pripomenul, že na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných vyše 20.000 voličov. To nie je možné, pretože slovenská komunita nemá toľko členov ani podľa štatistiky.
Podpredsedníčka parlamentu Dóra Dúróová pripomenula, že 18. decembra 1992 bola prijatá Deklarácia OSN o právach národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín. Primárnym účelom tohto dokumentu je chrániť identitu národnostných menšín.
V Maďarsku je 18. december od roku 1995 Dňom národnostných menšín a zákonom ich je uznaných celkovo 13. Sú to spoločenstvá arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej menšiny.
Pri sčítaní ľudu v roku 2022 sa k niektorej z uvedených domácich národnostných menšín prihlásilo vyše päť percent obyvateľov, čo je celkovo 492-tisíc ľudí, pričom k ďalším národnostným menšinám sa hlásilo 378-tisíc ľudí.
Dúróová podčiarkla, že zákonom uznané národnostné menšiny majú od roku 2014 zabezpečenú možnosť parlamentného zastúpenia vo forme hovorcov (pozn. TASR: bez hlasovacieho práva), pričom pri splnení zákonom stanovaných pravidiel aj vo forme plnoprávneho poslanca. Stanovené kritériá spĺňa iba nemecká menšina, ktorá má v zákonodarnom zbore jedného poslanca.
Parlamentný hovorca Slovákov Anton Paulik pre TASR v tejto súvislosti pripomenul, že na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných vyše 20.000 voličov. To nie je možné, pretože slovenská komunita nemá toľko členov ani podľa štatistiky.