Oficiálne výsledky potvrdili predchádzajúce prieskumy, ktoré predpovedali prevahu opozičnej ľavice nad liberálnym kandidátom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Montevideo 28. októbra (TASR) - Po sčítaní 90 percent hlasov v uruguajských prezidentských voľbách zvíťazil opozičný kandidát Yamandú Orsi zo strany Frente Amplio (Široký front). Získal podporu 43 percent hlasov pred druhým provládnym kandidátom Álvarom Delgadom z Partido Nacional (Národnej strany), ktorý získal 26 percent hlasov. Kandidáti sa stretnú v druhom kole, ktoré sa uskutoční o mesiac. TASR informuje podľa správy agentúry AP a denníka La Nacion.
Oficiálne výsledky potvrdili predchádzajúce prieskumy, ktoré predpovedali prevahu opozičnej ľavice nad liberálnym kandidátom. Na treťom mieste sa umiestnil Andrés Ojeda, kandidát stredovej koaličnej strany Colorado, so 16 percentami hlasov.
Podľa agentúry AP sa víťazstvo ľavicového kandidáta Orsiho očakávalo a je prejavom túžby Uruguajcov po silnejších sociálnych istotách. Strana Frente Amplio však dlhodobo zastáva umiernenejšie postoje ako iné ľavicové strany v Južnej Amerike. Orsi napríklad podporuje daňové stimuly na prilákanie investorov do krajiny. Jeho strana krajinu viedla od roku 2005 do roku 2020 v čase hospodárskeho rastu a prijala viaceré liberálne reformy.
"Nasledujúcich 27 dní budeme pokračovať" vyhlásil Orsi pred tisíckami priaznivcov v metropole Montevideo. "Široký front je opäť najviac volenou stranou v Uruguaji."
Denník La Nacion poukazuje na to, že kandidáti strán, ktoré podporujú súčasnú vládu, kandidovali v prvom kole samostatne. V druhom kole sa však spoja v snahe zopakovať víťazstvo tohto bloku z roku 2019, keď vyhral súčasný prezident Luis Lacalle Pou. Teraz už kandidovať nemohol, keďže v uruguajskom politickom systéme sa rovnaká osoba nemôže stať prezidentom dvakrát po sebe.
"Volebné urny prehovorili a dnes večer Uruguaj povedal, že koalícia je najviac voleným politickým projektom v našej krajine," povedal Delgado stúpencom svojej strany. "Máme zodpovednosť, krásnu a úžasnú zodpovednosť, pokračovať v tomto kurze," dodal. Podľa La Nacion sú výsledky pre pravicu povzbudením, keďže očakávali horší výsledok.
Spolu s prezidentskými voľbami sa uskutočnili aj voľby do Kongresu a dve referendá o dôchodkových reformách (o znížení veku odchodu do dôchodku o päť rokov a o zrušení súkromného dôchodkového systému). Ani jeden z hlavných kandidátov referendá nepodporil a boli neúspešné.
Oficiálne výsledky potvrdili predchádzajúce prieskumy, ktoré predpovedali prevahu opozičnej ľavice nad liberálnym kandidátom. Na treťom mieste sa umiestnil Andrés Ojeda, kandidát stredovej koaličnej strany Colorado, so 16 percentami hlasov.
Podľa agentúry AP sa víťazstvo ľavicového kandidáta Orsiho očakávalo a je prejavom túžby Uruguajcov po silnejších sociálnych istotách. Strana Frente Amplio však dlhodobo zastáva umiernenejšie postoje ako iné ľavicové strany v Južnej Amerike. Orsi napríklad podporuje daňové stimuly na prilákanie investorov do krajiny. Jeho strana krajinu viedla od roku 2005 do roku 2020 v čase hospodárskeho rastu a prijala viaceré liberálne reformy.
"Nasledujúcich 27 dní budeme pokračovať" vyhlásil Orsi pred tisíckami priaznivcov v metropole Montevideo. "Široký front je opäť najviac volenou stranou v Uruguaji."
Denník La Nacion poukazuje na to, že kandidáti strán, ktoré podporujú súčasnú vládu, kandidovali v prvom kole samostatne. V druhom kole sa však spoja v snahe zopakovať víťazstvo tohto bloku z roku 2019, keď vyhral súčasný prezident Luis Lacalle Pou. Teraz už kandidovať nemohol, keďže v uruguajskom politickom systéme sa rovnaká osoba nemôže stať prezidentom dvakrát po sebe.
"Volebné urny prehovorili a dnes večer Uruguaj povedal, že koalícia je najviac voleným politickým projektom v našej krajine," povedal Delgado stúpencom svojej strany. "Máme zodpovednosť, krásnu a úžasnú zodpovednosť, pokračovať v tomto kurze," dodal. Podľa La Nacion sú výsledky pre pravicu povzbudením, keďže očakávali horší výsledok.
Spolu s prezidentskými voľbami sa uskutočnili aj voľby do Kongresu a dve referendá o dôchodkových reformách (o znížení veku odchodu do dôchodku o päť rokov a o zrušení súkromného dôchodkového systému). Ani jeden z hlavných kandidátov referendá nepodporil a boli neúspešné.