Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, dáva príležitosť uvedomiť si, že túto infekčnú chorobu sa stále nepodarilo odstrániť.
Autor TASR
Paríž 23. januára (TASR) - Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, dáva príležitosť uvedomiť si, že túto infekčnú chorobu sa stále nepodarilo odstrániť. Aj v súčasnosti diagnostikujú lepru jednému človekovi každé dve minúty. V roku 2015 Svetový deň lepry pripadá na 25. januára.
Nadácia Raoula Follereaua organizuje v dňoch 23.-25. januára tohto roku rad podujatí k Svetovému dňu lepry vrátane zbierok pre potreby nákupu a distribúcie liekov pre postihnutých jednou z najstarších chorôb na svete. Ako ďalej Nadácia Raoul Follereau na svojej stránke zdôraznila, počet nových prípadov lepry neklesá. Preto v spolupráci s ďalšími medzinárodnými aktérmi, ktorými sú najmä mimovládne organizácie, Nadácia Raoula Folleraua definovala stratégiu na roky 2015-2018 s hlavným cieľom - zastaviť prenos choroby. Pritom Vyše 200.000 nových prípadov lepry ročne nezodpovedá realite, keďže množstvo mužov, žien aj detí žije v izolovaných, nestabilných oblastiach bez zdravotníckych a hygienických infraštruktúr.
Navyše každý rok vypadnú mnohí ľudia zo zisťovania chorobnosti. Preto Nadácia Raoula Follereaua spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vypracovali spoločný akčný plán na tri roky s tým, aby sa dosiahli tri dôležité ciele: zastavil sa prenos choroby, predchádzalo sa invalidite a pokračovalo v úsilí proti vylučovaniu postihnutých a za ich opätovné začleňovanie do spoločnosti.
Podľa údajov WHO v roku 2013 bolo zistených 215.656 nových prípadov lepry. Poukazuje to na skutočnosť, že napriek 15 až 16 miliónom vyliečených ľudí, sa problém ako taký nepodarilo vyriešiť. Hrozí, že choroba sa môže naďalej šíriť vo svete.
Lepra, známa aj pod menom Hansenova choroba, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne 14 najmä tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.
Lepra, alebo aj malomocenstvo, je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.
Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.
Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky.
Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.
O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru.
Svetový deň lepry založil v roku 1954 básnik, spisovateľ, novinár a advokát, Francúz Raoul Follereau, aby "v prospech postihnutých leprou" vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete". V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: "Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť." Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942, zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória v štáte Pobrežie Slonoviny.
Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.
Zdroje: www.raoul-follereau.org; www.missionlepre.org, www.protestants.org, www.who.int; www.atlas-dermato.org; www.lepra.org.uk; www.medicinenet.com; www.timeanddate.com/holidays/world/world-leprosy-day
Nadácia Raoula Follereaua organizuje v dňoch 23.-25. januára tohto roku rad podujatí k Svetovému dňu lepry vrátane zbierok pre potreby nákupu a distribúcie liekov pre postihnutých jednou z najstarších chorôb na svete. Ako ďalej Nadácia Raoul Follereau na svojej stránke zdôraznila, počet nových prípadov lepry neklesá. Preto v spolupráci s ďalšími medzinárodnými aktérmi, ktorými sú najmä mimovládne organizácie, Nadácia Raoula Folleraua definovala stratégiu na roky 2015-2018 s hlavným cieľom - zastaviť prenos choroby. Pritom Vyše 200.000 nových prípadov lepry ročne nezodpovedá realite, keďže množstvo mužov, žien aj detí žije v izolovaných, nestabilných oblastiach bez zdravotníckych a hygienických infraštruktúr.
Navyše každý rok vypadnú mnohí ľudia zo zisťovania chorobnosti. Preto Nadácia Raoula Follereaua spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vypracovali spoločný akčný plán na tri roky s tým, aby sa dosiahli tri dôležité ciele: zastavil sa prenos choroby, predchádzalo sa invalidite a pokračovalo v úsilí proti vylučovaniu postihnutých a za ich opätovné začleňovanie do spoločnosti.
Podľa údajov WHO v roku 2013 bolo zistených 215.656 nových prípadov lepry. Poukazuje to na skutočnosť, že napriek 15 až 16 miliónom vyliečených ľudí, sa problém ako taký nepodarilo vyriešiť. Hrozí, že choroba sa môže naďalej šíriť vo svete.
Lepra, známa aj pod menom Hansenova choroba, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne 14 najmä tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.
Lepra, alebo aj malomocenstvo, je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.
Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.
Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky.
Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.
O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru.
Svetový deň lepry založil v roku 1954 básnik, spisovateľ, novinár a advokát, Francúz Raoul Follereau, aby "v prospech postihnutých leprou" vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete". V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: "Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť." Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942, zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória v štáte Pobrežie Slonoviny.
Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.
Zdroje: www.raoul-follereau.org; www.missionlepre.org, www.protestants.org, www.who.int; www.atlas-dermato.org; www.lepra.org.uk; www.medicinenet.com; www.timeanddate.com/holidays/world/world-leprosy-day