80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Róbert Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta dňa 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Polícia bola pred 20 rokmi v prípade vraždy Róberta Remiáša riadená a bola pod vplyvom politiky a vedenia štátu. Zdôraznil pre TASR dlhoročný vyšetrovateľ a v súčasnosti advokát Peter Vačok.
"Aj keď je tam veľký odstup času, tak sa nedá zabudnúť na toto obdobie. Hneď som bol presvedčený, že keď došlo k vražde Remiáša, tak som to spájal s osobou Oskara Fegyveresa, pretože mi bol zrejmý motív," uviedol ďalej Vačok.
"V súvislosti s týmto prípadom mám aj takú pilotnú satisfakciu, pretože keď som bol odvolaný z funkcie zástupcu krajského riaditeľa a prevelený na mestský úrad vyšetrovania, tak jeden z kolegov sa vtedy vyjadril nevhodne, povedal, že sme to na kraji prehnali a myslím vo väzbe za trestný čin zavlečenia (Michala Kováča mladšieho - poznámka TASR). Mňa sa to dosť dotklo a nakoniec ten istý vyšetrovateľ potom dostal vyšetrovanie prípadu Remiáša. Ja som mu s odstupom času povedal, že ja som síce mal prípad dosť závažný, ale v podstate poškodený žije, je doma, ale že on má mŕtveho človeka a že mu prajem pri vyšetrovaní všetko najlepšie," povedal ďalej Vačok, ktorý bol jedným z vyšetrovateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska.
"Nakoniec ma tento vyšetrovateľ vyhľadal, ospravedlnil sa mi, povedal, že odchádza zo zboru, ale že zistil, že to bola vražda, že to nebol výbuch plynu, ale že tam bol nástražný výbušný systém a vysvetlil mi výsledky znaleckého skúmania, ktoré to jednoznačne potvrdili. Takže to bola jedna z obrovských satisfakcií. Za najhoršie považujem to, že sa vedenie polície podujalo na to, že vysvetľovali, že išlo o výbuch plynu a nie o výbuch nástražného systému, pritom nemali na takéto tvrdenia podklad. Čiže tam sa jednoznačne preukazuje, že tá polícia bola riadená a bola pod vplyvom politiky a vedenia štátu, čo je strašné, ozaj by malo byť oddelenie v tejto moci od moci politickej," zdôraznil na záver Vačok.
Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal dňa 8. februára tohto roku uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996. Na vydanie tohto rozhodnutia dal písomný pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. TASR o tom prvý aprílový deň informovali hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka a hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.
Róbert Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta dňa 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta. Muž mal byť spojkou s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý mal vypovedať, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba. Policajný vyšetrovateľ obvinil z vraždy Remiáša dvoch údajných vykonávateľov Jozefa Roháča a Imricha Oláha.
Šéf vyšetrovateľov polície Jaroslav Ivor v roku 1999 uviedol, že Remiáša sa podarilo zavraždiť až na druhý pokus. Ešte pred 31. augustom 1995, kedy bol unesený exprezidentov syn Michal Kováč ml., mal Miroslav Sýkora požiadať Jozefa Roháča, aby zabezpečil výbušninu, zhotovil nástražný výbušný systém a umiestnil ho pod vozidlo BMW Remiášovej manželky. Iniciáciu výbušného systému mal zabezpečiť Imrich Oláh spolu s dvoma mužmi. Tento systém však zlyhal. Nový nástražný výbušný systém niekedy medzi 31. augustom 1995 a 29. aprílom 1996 umiestnili pod zadnú nápravu vozidla. Remiáš umrel na šok, spôsobený v dôsledku nadmerných účinkov ohňa a vysokej teploty.
Pre údajný návod na Remiášovu vraždu bol od decembra 2002 stíhaný aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Ten obvinenie označil za vykonštruované. Na vražde sa mal podieľať aj bývalý boss bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora, u ktorého si podľa obvinenia Ivan Lexa vraždu objednal. Miroslava Sýkoru zavraždili 6. februára 1997 pri bratislavskom hoteli Holiday Inn.
Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. "Vyšetrovaním bolo preukázané, že títo dvaja obvinení skutok nespáchali," uviedol vtedajší generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka. V roku 2006 taktiež zastavili trestné stíhanie Ivana Lexu.
"Aj keď je tam veľký odstup času, tak sa nedá zabudnúť na toto obdobie. Hneď som bol presvedčený, že keď došlo k vražde Remiáša, tak som to spájal s osobou Oskara Fegyveresa, pretože mi bol zrejmý motív," uviedol ďalej Vačok.
"V súvislosti s týmto prípadom mám aj takú pilotnú satisfakciu, pretože keď som bol odvolaný z funkcie zástupcu krajského riaditeľa a prevelený na mestský úrad vyšetrovania, tak jeden z kolegov sa vtedy vyjadril nevhodne, povedal, že sme to na kraji prehnali a myslím vo väzbe za trestný čin zavlečenia (Michala Kováča mladšieho - poznámka TASR). Mňa sa to dosť dotklo a nakoniec ten istý vyšetrovateľ potom dostal vyšetrovanie prípadu Remiáša. Ja som mu s odstupom času povedal, že ja som síce mal prípad dosť závažný, ale v podstate poškodený žije, je doma, ale že on má mŕtveho človeka a že mu prajem pri vyšetrovaní všetko najlepšie," povedal ďalej Vačok, ktorý bol jedným z vyšetrovateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska.
"Nakoniec ma tento vyšetrovateľ vyhľadal, ospravedlnil sa mi, povedal, že odchádza zo zboru, ale že zistil, že to bola vražda, že to nebol výbuch plynu, ale že tam bol nástražný výbušný systém a vysvetlil mi výsledky znaleckého skúmania, ktoré to jednoznačne potvrdili. Takže to bola jedna z obrovských satisfakcií. Za najhoršie považujem to, že sa vedenie polície podujalo na to, že vysvetľovali, že išlo o výbuch plynu a nie o výbuch nástražného systému, pritom nemali na takéto tvrdenia podklad. Čiže tam sa jednoznačne preukazuje, že tá polícia bola riadená a bola pod vplyvom politiky a vedenia štátu, čo je strašné, ozaj by malo byť oddelenie v tejto moci od moci politickej," zdôraznil na záver Vačok.
Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal dňa 8. februára tohto roku uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996. Na vydanie tohto rozhodnutia dal písomný pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. TASR o tom prvý aprílový deň informovali hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka a hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.
Róbert Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta dňa 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta. Muž mal byť spojkou s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý mal vypovedať, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba. Policajný vyšetrovateľ obvinil z vraždy Remiáša dvoch údajných vykonávateľov Jozefa Roháča a Imricha Oláha.
Šéf vyšetrovateľov polície Jaroslav Ivor v roku 1999 uviedol, že Remiáša sa podarilo zavraždiť až na druhý pokus. Ešte pred 31. augustom 1995, kedy bol unesený exprezidentov syn Michal Kováč ml., mal Miroslav Sýkora požiadať Jozefa Roháča, aby zabezpečil výbušninu, zhotovil nástražný výbušný systém a umiestnil ho pod vozidlo BMW Remiášovej manželky. Iniciáciu výbušného systému mal zabezpečiť Imrich Oláh spolu s dvoma mužmi. Tento systém však zlyhal. Nový nástražný výbušný systém niekedy medzi 31. augustom 1995 a 29. aprílom 1996 umiestnili pod zadnú nápravu vozidla. Remiáš umrel na šok, spôsobený v dôsledku nadmerných účinkov ohňa a vysokej teploty.
Pre údajný návod na Remiášovu vraždu bol od decembra 2002 stíhaný aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Ten obvinenie označil za vykonštruované. Na vražde sa mal podieľať aj bývalý boss bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora, u ktorého si podľa obvinenia Ivan Lexa vraždu objednal. Miroslava Sýkoru zavraždili 6. februára 1997 pri bratislavskom hoteli Holiday Inn.
Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. "Vyšetrovaním bolo preukázané, že títo dvaja obvinení skutok nespáchali," uviedol vtedajší generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka. V roku 2006 taktiež zastavili trestné stíhanie Ivana Lexu.
