Öcalan, vodca zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj Západ považujú za teroristickú organizáciu, je vo väzení, a to na tzv. samotke, už od roku 1999.
Autor TASR
Istanbul 24. október (TASR) - Vodca kurdských povstalcov Abdullah Öcalan prijal v stredu vo väzení svoju prvú návštevu po 43 mesiacoch. Oznámil to jeho synovec Omer Öcalan. K návšteve došlo v deň, keď predmestím Ankary otriasol výbuch, ktorý si vyžiadal obete a z ktorého vláda viní práve kurských militantov, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.
Öcalan, vodca zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj Západ považujú za teroristickú organizáciu, je vo väzení, a to na tzv. samotke, už od roku 1999.
"Naše (doteraz) posledné osobné stretnutie s Abdullahom Öcalanom sa uskutočnilo 3. marca 2020," povedal Omer Öcalan. Rodina sa s Abdullahom podľa jeho slov stretla 23. októbra 2024, teda "po rokoch" bez takéhoto kontaktu.
Predmestím Ankary otriasol v stredu výbuch, ktorý si podľa najnovších údajov vyžiadal dovedna päť obetí na životoch a 22 zranených. Terčom útoku bolo sídlo zbrojárskej spoločnosti Turkish Aerospace Industries (TAI), pričom vláda sa domnieva, že ho zrejme spáchali práve kurdskí militanti. Ankara v reakcii naň začala útočiť na pozície kurdských militantov v susednom Iraku a Sýrii.
PKK vedie od roku 1984 proti Ankare ozbrojené povstanie, ktoré si vyžiadalo už vyše 40.000 obetí.
Öcalan, vodca zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj Západ považujú za teroristickú organizáciu, je vo väzení, a to na tzv. samotke, už od roku 1999.
"Naše (doteraz) posledné osobné stretnutie s Abdullahom Öcalanom sa uskutočnilo 3. marca 2020," povedal Omer Öcalan. Rodina sa s Abdullahom podľa jeho slov stretla 23. októbra 2024, teda "po rokoch" bez takéhoto kontaktu.
Predmestím Ankary otriasol v stredu výbuch, ktorý si podľa najnovších údajov vyžiadal dovedna päť obetí na životoch a 22 zranených. Terčom útoku bolo sídlo zbrojárskej spoločnosti Turkish Aerospace Industries (TAI), pričom vláda sa domnieva, že ho zrejme spáchali práve kurdskí militanti. Ankara v reakcii naň začala útočiť na pozície kurdských militantov v susednom Iraku a Sýrii.
PKK vedie od roku 1984 proti Ankare ozbrojené povstanie, ktoré si vyžiadalo už vyše 40.000 obetí.