Nové antibiotikum cieli na prirodzene sa vyskytujúci enzým, proteolytickú podjednotku kazeínolytickej peptidázy (ClpP), ktorý rozkladá staré alebo chybné proteíny.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Toronto 24. októbra (TASR) – Vedci vyvinuli nové antibiotikum, ktorý núti bakteriálne bunky ničiť samy seba. TASR informuje na základe správy vedeckého žurnálu The Journal of Medicinal Chemistry a servera Phys.org.
Čoraz vyššia rezistencia baktérií proti liečivám spôsobuje problémy na celom svete, vedci preto neustále hľadajú nové spôsoby, ako prekonať ich obranný systém. Výskumníci z Torontskej univerzity (UofT) vyvinuli novú zlúčeniu schopnú spôsobiť autodeštrukciu baktérie. Využili pritom poznatky z predchádzajúceho výskumu rakoviny. Výsledky svojho výskumu zverejnili vo vedeckom žurnále The Journal of Medicinal Chemistry.
"Väčšina antibiotík nejaký proces brzdí, náš postup však narúša to, ako je proces regulovaný. Umožňuje nám to vyvíjať novú triedu zlúčenín, pri ktorých dúfame, že sa nám ich podarí raz dostať do klinickej praxe," vyhlásil Dr. Walid A. Houry z UofT.
Nové antibiotikum cieli na prirodzene sa vyskytujúci enzým, proteolytickú podjednotku kazeínolytickej peptidázy (ClpP), ktorý rozkladá staré alebo chybné proteíny a zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní buniek v dobrom stave. Nová zlúčenina však tento "upratovací" enzým rozbehne naplno a on začne rozkladať aj bielkoviny, ktoré rozkladať nemá. Bunku nakoniec zničí zvnútra.
"Ukázalo sa, že (enzým) prítomný v rakovinových bunkách sa nachádza aj v baktériách. Náročnou časťou tohto projektu bolo úsilie zničiť ClpP u baktérií, ale nezničiť ľudskú ClpP," dodáva Houry.
Houryho tím využil na tvorbu zlúčeniny drobné rozdiely medzi bakteriálnym a ľudským enzýmom ClpP. Na ich vizualizáciu vedci použili urýchľovač CMCF výskumného centra Canadian Light Source (CLS) na pôde Saskatchewanskej univerzity (USask), ktorý im umožnil pochopiť správanie sa novej zlúčeniny počas jej pôsobenia na ClpP.
Tento nový prístup k antibiotikám má veľký potenciál pri liečbe bakteriálnych infekcií, ako je zápal mozgových blán (meningitída) alebo kvapavka (gonorea), dodáva Houry.
Čoraz vyššia rezistencia baktérií proti liečivám spôsobuje problémy na celom svete, vedci preto neustále hľadajú nové spôsoby, ako prekonať ich obranný systém. Výskumníci z Torontskej univerzity (UofT) vyvinuli novú zlúčeniu schopnú spôsobiť autodeštrukciu baktérie. Využili pritom poznatky z predchádzajúceho výskumu rakoviny. Výsledky svojho výskumu zverejnili vo vedeckom žurnále The Journal of Medicinal Chemistry.
"Väčšina antibiotík nejaký proces brzdí, náš postup však narúša to, ako je proces regulovaný. Umožňuje nám to vyvíjať novú triedu zlúčenín, pri ktorých dúfame, že sa nám ich podarí raz dostať do klinickej praxe," vyhlásil Dr. Walid A. Houry z UofT.
Nové antibiotikum cieli na prirodzene sa vyskytujúci enzým, proteolytickú podjednotku kazeínolytickej peptidázy (ClpP), ktorý rozkladá staré alebo chybné proteíny a zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní buniek v dobrom stave. Nová zlúčenina však tento "upratovací" enzým rozbehne naplno a on začne rozkladať aj bielkoviny, ktoré rozkladať nemá. Bunku nakoniec zničí zvnútra.
"Ukázalo sa, že (enzým) prítomný v rakovinových bunkách sa nachádza aj v baktériách. Náročnou časťou tohto projektu bolo úsilie zničiť ClpP u baktérií, ale nezničiť ľudskú ClpP," dodáva Houry.
Houryho tím využil na tvorbu zlúčeniny drobné rozdiely medzi bakteriálnym a ľudským enzýmom ClpP. Na ich vizualizáciu vedci použili urýchľovač CMCF výskumného centra Canadian Light Source (CLS) na pôde Saskatchewanskej univerzity (USask), ktorý im umožnil pochopiť správanie sa novej zlúčeniny počas jej pôsobenia na ClpP.
Tento nový prístup k antibiotikám má veľký potenciál pri liečbe bakteriálnych infekcií, ako je zápal mozgových blán (meningitída) alebo kvapavka (gonorea), dodáva Houry.