Vyše polovica elektriny bude do roku 2030 z obnoviteľných zdrojov
Autor TASR
Paríž 16. októbra (TASR) - Viac ako polovica elektriny vo svete sa do roku 2030 bude vyrábať z nízkoemisných zdrojov. Dopyt po fosílnych palivách vyvrcholí na konci tohto desaťročia, čo môže viesť k ich prebytku. Uviedla to v stredu Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojej každoročnej prognóze World Energy Outlook. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a AFP.
"V histórii energetiky sme boli svedkami veku uhlia a veku ropy. Teraz rýchlo prechádzame do veku elektriny, ktorý bude definovať globálny energetický systém a bude stále viac založený na čistých zdrojoch elektriny," povedal riaditeľ IEA Fatih Birol.
IEA však v správe pripomenula tiež, že využívanie čistej energie "nie je ani zďaleka jednotné v rámci technológií a krajín". Upozornila aj na vysokú mieru neistoty pre konflikty na Blízkom východe a ruskú vojnu na Ukrajine.
"V druhej polovici tohto desaťročia nás vyhliadky na väčšie alebo dokonca prebytočné dodávky ropy a zemného plynu v závislosti od toho, ako sa bude vyvíjať geopolitické napätie, posunú do úplne iného energetického sveta," povedal Birol.
Prebytočné zásoby fosílnych palív pravdepodobne povedú k nižším cenám, čo umožní štátom investovať viac do zdrojov čistej energie. V blízkej budúcnosti však existuje aj možnosť zníženia dodávok ropy, ak by konflikt na Blízkom východe narušil jej toky.
Podľa IEA takéto konflikty poukazujú na tlak na energetický systém a potrebu investícií na urýchlenie prechodu na "čistejšie a bezpečnejšie technológie".
IEA uviedla, že v minulom roku 2023 pribudlo vo svete 560 gigawattov (GW) obnoviteľnej kapacity. A očakáva, že v roku 2024 sa do čistej energie investujú približne 2 bilióny USD, čo je takmer dvojnásobok sumy investovanej do fosílnych palív.
Vo svojom scenári, ktorý vychádza z politiky súčasných vlád, predpokladá, že dopyt po rope vyvrcholí pred rokom 2030 na úrovni menej ako 102 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) denne. A potom do roku 2035 klesne späť na úroveň 99 miliónov barelov/deň z roku 2023, najmä v dôsledku nižšieho dopytu v doprave, keďže sa zvyšuje používanie elektrických vozidiel.
Správa tiež predpokladá pokles cien ropy, ak sa celosvetovo zavedú prísnejšie environmentálne politiky v boji proti klimatickej zmene.
Hoci IEA predpovedá nárast dopytu po skvapalnenom zemnom plyne (LNG) o 145 miliárd kubických metrov (m3) medzi rokmi 2023 a 2030, zvýši sa aj exportná kapacita, a to približne o 270 miliárd m3. "Zdá sa, že zvýšenie kapacity LNG vytvorí veľmi konkurenčný trh s cenami v kľúčových importujúcich regiónoch do roku 2035," dodala IEA.
"V histórii energetiky sme boli svedkami veku uhlia a veku ropy. Teraz rýchlo prechádzame do veku elektriny, ktorý bude definovať globálny energetický systém a bude stále viac založený na čistých zdrojoch elektriny," povedal riaditeľ IEA Fatih Birol.
IEA však v správe pripomenula tiež, že využívanie čistej energie "nie je ani zďaleka jednotné v rámci technológií a krajín". Upozornila aj na vysokú mieru neistoty pre konflikty na Blízkom východe a ruskú vojnu na Ukrajine.
"V druhej polovici tohto desaťročia nás vyhliadky na väčšie alebo dokonca prebytočné dodávky ropy a zemného plynu v závislosti od toho, ako sa bude vyvíjať geopolitické napätie, posunú do úplne iného energetického sveta," povedal Birol.
Prebytočné zásoby fosílnych palív pravdepodobne povedú k nižším cenám, čo umožní štátom investovať viac do zdrojov čistej energie. V blízkej budúcnosti však existuje aj možnosť zníženia dodávok ropy, ak by konflikt na Blízkom východe narušil jej toky.
Podľa IEA takéto konflikty poukazujú na tlak na energetický systém a potrebu investícií na urýchlenie prechodu na "čistejšie a bezpečnejšie technológie".
IEA uviedla, že v minulom roku 2023 pribudlo vo svete 560 gigawattov (GW) obnoviteľnej kapacity. A očakáva, že v roku 2024 sa do čistej energie investujú približne 2 bilióny USD, čo je takmer dvojnásobok sumy investovanej do fosílnych palív.
Vo svojom scenári, ktorý vychádza z politiky súčasných vlád, predpokladá, že dopyt po rope vyvrcholí pred rokom 2030 na úrovni menej ako 102 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) denne. A potom do roku 2035 klesne späť na úroveň 99 miliónov barelov/deň z roku 2023, najmä v dôsledku nižšieho dopytu v doprave, keďže sa zvyšuje používanie elektrických vozidiel.
Správa tiež predpokladá pokles cien ropy, ak sa celosvetovo zavedú prísnejšie environmentálne politiky v boji proti klimatickej zmene.
Hoci IEA predpovedá nárast dopytu po skvapalnenom zemnom plyne (LNG) o 145 miliárd kubických metrov (m3) medzi rokmi 2023 a 2030, zvýši sa aj exportná kapacita, a to približne o 270 miliárd m3. "Zdá sa, že zvýšenie kapacity LNG vytvorí veľmi konkurenčný trh s cenami v kľúčových importujúcich regiónoch do roku 2035," dodala IEA.