Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odpočíva tu Mir a začiatkom apríla sem dopadli aj trosky čínskej vesmírnej stanice Tchien-kung 1.
Autor Kristína Benkovičová
Bratislava 3. jún (Teraz.sk) – Predstavte si, že ste sa ocitli sami kdesi uprostred oceánu. Výhľad tvorí nekonečná vodná hladina a od najbližšej civilizácie vás delia kilometre. Tisícky kilometrov. Takéto miesto skutočne existuje. Je takmer bez života a na loď by ste tu márne čakali.
Oblasť v južnej časti Pacifiku oficiálne objavil v roku 1992 chorvátsko-kanadský prieskumný inžinier Hrvoje Lukatela. Nepodnikol do ľudoprázdnych končín žiadnu riskantnú expedíciu. Podarilo sa mu to pomocou špeciálne navrhnutého softvéru: zohľadnil elipsoidný tvar našej planéty a vyhľadal miesto, ktoré je od civilizácie najväčšmi vzdialené. Určil ho v oblasti, ktorú vymedzuje niekoľko pevninských bodov.
„Ich poloha je natoľko jedinečná, že na planéte by ste sotva našli bod, ktorý by ich dokázal nahradiť,“ vysvetľuje pre BBC Lukatela a dodáva, že umiestnenie bodu Nemo sa nezmení. Jedine, že by prišlo k erózii na jednom z ostrovov alebo by sa ich pobrežia výrazne posúvali.
Španielsky režisér Guille Cascante a skúsený moreplavec Didac Costa spolu nedávno podnikli dobrodružnú cestu. Po dvoch mesiacoch plavby dosiahli najodľahlejšie miesto na Zemi. „Ak sa k nemu chcete úspešne dostať, musíte si všetko starostlivo rozdeliť – materiál, zásoby, úsilie, spánok a aj vlastné ja,“ vysvetlil režisér. Priebeh ich cesty zachytili aj v podmanivom videu.
Dôvody, prečo ich vedci navedú do búrlivých vôd v tejto časti Pacifiku, sú jednoduché: bod Nemo sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od civilizácie a padajúce úlomky družíc neohrozia lodnú či leteckú dopravu, ktorej trasy tadiaľ nevedú.
Odborníci dokonca tvrdia, že napríklad časti palivového systému, ktoré prežijú prechod atmosférou a obsahujú ešte toxické látky, nepredstavujú riziko pre vodné živočíšstvo. Podmorský život tu pre absenciu živín takmer neexistuje.
Bez signálu i civilizácie
Uprostred Tichého oceána v pomyselnom trojuholníku, ktorý vytvára ostrov Ducie, Maher a Motu Nui, leží tzv. oceánsky pól nedostupnosti známy aj ako bod Nemo (Point Nemo). Pomenovanie získal po postave kapitána z románu Julesa Verna 20 000 míľ po morom. Nejde však o pevninu v pravom slova zmysle.Oblasť v južnej časti Pacifiku oficiálne objavil v roku 1992 chorvátsko-kanadský prieskumný inžinier Hrvoje Lukatela. Nepodnikol do ľudoprázdnych končín žiadnu riskantnú expedíciu. Podarilo sa mu to pomocou špeciálne navrhnutého softvéru: zohľadnil elipsoidný tvar našej planéty a vyhľadal miesto, ktoré je od civilizácie najväčšmi vzdialené. Určil ho v oblasti, ktorú vymedzuje niekoľko pevninských bodov.
„Ich poloha je natoľko jedinečná, že na planéte by ste sotva našli bod, ktorý by ich dokázal nahradiť,“ vysvetľuje pre BBC Lukatela a dodáva, že umiestnenie bodu Nemo sa nezmení. Jedine, že by prišlo k erózii na jednom z ostrovov alebo by sa ich pobrežia výrazne posúvali.
Desivá samota
Z tohto miesta je najbližšia civilizácia vzdialená približne 2 700 kilometrov. Znie to neuveriteľne, ale „na dosah ruky“ sú už skôr astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Tá sa totiž pohybuje vo výške okolo 400 km nad zemským povrchom.Španielsky režisér Guille Cascante a skúsený moreplavec Didac Costa spolu nedávno podnikli dobrodružnú cestu. Po dvoch mesiacoch plavby dosiahli najodľahlejšie miesto na Zemi. „Ak sa k nemu chcete úspešne dostať, musíte si všetko starostlivo rozdeliť – materiál, zásoby, úsilie, spánok a aj vlastné ja,“ vysvetlil režisér. Priebeh ich cesty zachytili aj v podmanivom videu.
Nebo pod hladinou
Pozornosť k tomuto miestu najčastejšie upierajú vesmírne agentúry. Už roky je oceánsky pól nedostupnosti miestom „posledného odpočinku“ alebo skôr dopadu dosluhujúcej kozmickej techniky. Na dne sa nachádza napríklad stanica Mir, nedávno sem dopadli trosky nefunkčnej čínskej lode Tchien-kung 1 a vraví sa, že je tu aj množstvo špionážnych satelitov.Dôvody, prečo ich vedci navedú do búrlivých vôd v tejto časti Pacifiku, sú jednoduché: bod Nemo sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od civilizácie a padajúce úlomky družíc neohrozia lodnú či leteckú dopravu, ktorej trasy tadiaľ nevedú.
Odborníci dokonca tvrdia, že napríklad časti palivového systému, ktoré prežijú prechod atmosférou a obsahujú ešte toxické látky, nepredstavujú riziko pre vodné živočíšstvo. Podmorský život tu pre absenciu živín takmer neexistuje.
