Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Materiál predkladá na rokovanie minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) na základe uznesenia z júna 2024.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) - Vláda zobrala v stredu na vedomie materiál o potenciáli výstavby prečerpávacích vodných elektrární (PVE) na Slovensku. Do konca júna 2025 má envirorezort zabezpečiť rokovania s Európskou komisiou (EK) v súvislosti s aktualizáciou Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.
Materiál predkladá na rokovanie minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) na základe uznesenia z júna 2024, ktorým vláda schválila zámer výstavby novej prečerpávacej vodnej elektrárne na hornom úseku rieky Ipeľ.
"Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pristúpilo k aktualizácii Koncepcie vodnej politiky do roku 2030, a to z dôvodu, že plán vybudovať vodnú nádrž Ipeľ (Ďubákovo) vláda SR v roku 2020 zrušila, čo sa prenieslo aj do strategických dokumentov. V júni 2022 vláda SR schválila Koncepciu vodnej politiky, kde sa konštatovalo, že štát nebude pokračovať v príprave a nebude investovať do výstavby PVE Ipeľ," priblížil.
Na aktualizáciu koncepcie je však podľa MŽP potrebné získať súhlas EK, nakoľko tento dokument bol súčasťou splneného míľnika v rámci plánu obnovy, za ktorý Slovensko prijalo vlani platbu. MŽP zároveň priebežne pripravuje analytické dokumenty týkajúce sa financovania a rizík výstavby novej prečerpávacej vodnej elektrárne na hornom úseku rieky Ipeľ.
Účelom materiálu je taktiež podľa rezortu informovať vládu o ďalšom postupe pri riešení otázky zabezpečenia zvýšenia energetickej stability SR, a to technickou inováciou a modernizáciou vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute.
Taraba má preto za úlohu zabezpečiť prostredníctvom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV) štúdiu realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec. Cieľom je získať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom. V prípade, ak zo štúdie vyplynie realizovateľnosť tohto projektu, má zabezpečiť ďalšie potrebné kroky k jeho realizácii a následnú prevádzku, vyplýva z návrhu.
"Náklady súvisiace zo zabezpečením podkladov potrebných pre ďalší postup budú hradené z vlastných zdrojov podniku VV bez dosahu na rozpočet verejnej správy," priblížilo MŽP.
Materiál predkladá na rokovanie minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) na základe uznesenia z júna 2024, ktorým vláda schválila zámer výstavby novej prečerpávacej vodnej elektrárne na hornom úseku rieky Ipeľ.
"Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pristúpilo k aktualizácii Koncepcie vodnej politiky do roku 2030, a to z dôvodu, že plán vybudovať vodnú nádrž Ipeľ (Ďubákovo) vláda SR v roku 2020 zrušila, čo sa prenieslo aj do strategických dokumentov. V júni 2022 vláda SR schválila Koncepciu vodnej politiky, kde sa konštatovalo, že štát nebude pokračovať v príprave a nebude investovať do výstavby PVE Ipeľ," priblížil.
Na aktualizáciu koncepcie je však podľa MŽP potrebné získať súhlas EK, nakoľko tento dokument bol súčasťou splneného míľnika v rámci plánu obnovy, za ktorý Slovensko prijalo vlani platbu. MŽP zároveň priebežne pripravuje analytické dokumenty týkajúce sa financovania a rizík výstavby novej prečerpávacej vodnej elektrárne na hornom úseku rieky Ipeľ.
Účelom materiálu je taktiež podľa rezortu informovať vládu o ďalšom postupe pri riešení otázky zabezpečenia zvýšenia energetickej stability SR, a to technickou inováciou a modernizáciou vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute.
Taraba má preto za úlohu zabezpečiť prostredníctvom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV) štúdiu realizovateľnosti pre technickú inováciu a modernizáciu vodnej nádrže Málinec. Cieľom je získať riešenie s čo najvyšším hydroenergetickým potenciálom. V prípade, ak zo štúdie vyplynie realizovateľnosť tohto projektu, má zabezpečiť ďalšie potrebné kroky k jeho realizácii a následnú prevádzku, vyplýva z návrhu.
"Náklady súvisiace zo zabezpečením podkladov potrebných pre ďalší postup budú hradené z vlastných zdrojov podniku VV bez dosahu na rozpočet verejnej správy," priblížilo MŽP.
