László Csatáry v stredu Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti.
Autor TASR
Budapešť 20. júla (TASR) – Podozrivý z vojnových zločinov László Csatáry nechápe, prečo ho podozrievajú z deportácie košických židov.
V rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap 97-ročný muž, na ktorého uvalil maďarský súd vo štvrtok domácu väzbu, povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o židoch v gete rozhodovali Nemci.
Konštatoval, že jeho úlohou v Košiciach bolo na základe vydaného rozkazu tlmočiť Nemcom. Dodal tiež, že to nebola príjemná úloha.
V reakcii na otázku denníka poznamenal, že nemá predstavu o tom, prečo ho v bývalom Československu odsúdili na smrť. Podľa jeho slov kanadské úrady ani v priebehu dvoch rokov nenašli dokumenty, na základe ktorých by ho vyhlásili za vinného.
Maďarský historik Zoltán Balassa pre Magyar Hírlap povedal, že košický okresný ľudový súd 8. júna 1948 odsúdil Csatáryho na smrť na základe výpovede desiatich svedkov v priebehu desiatich minút.
„Aj keď Csatáry dodatočne vyhlasoval, že ako policajt plnil policajné rozkazy, zo svedectiev vyplýva, že svoje právomoci viackrát prekročil, preto jeho obhajoba neobstojí,“ dodal historik.
Csatáry, ktorý bol v roku 1944 policajným veliteľom košického geta, v stredu Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti.
Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
V rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap 97-ročný muž, na ktorého uvalil maďarský súd vo štvrtok domácu väzbu, povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o židoch v gete rozhodovali Nemci.
Konštatoval, že jeho úlohou v Košiciach bolo na základe vydaného rozkazu tlmočiť Nemcom. Dodal tiež, že to nebola príjemná úloha.
V reakcii na otázku denníka poznamenal, že nemá predstavu o tom, prečo ho v bývalom Československu odsúdili na smrť. Podľa jeho slov kanadské úrady ani v priebehu dvoch rokov nenašli dokumenty, na základe ktorých by ho vyhlásili za vinného.
Maďarský historik Zoltán Balassa pre Magyar Hírlap povedal, že košický okresný ľudový súd 8. júna 1948 odsúdil Csatáryho na smrť na základe výpovede desiatich svedkov v priebehu desiatich minút.
„Aj keď Csatáry dodatočne vyhlasoval, že ako policajt plnil policajné rozkazy, zo svedectiev vyplýva, že svoje právomoci viackrát prekročil, preto jeho obhajoba neobstojí,“ dodal historik.
Csatáry, ktorý bol v roku 1944 policajným veliteľom košického geta, v stredu Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti.
Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.