Hlavný súper vládnej koalície - sociálni demokrati z LSPD sa v kampani zaviazali bojovať proti nerovnosti zvyšovaním dane pre bohatších Litovčanov.
Autor TASR
Vilnius 13. októbra (TASR) - Voliči v Litve v nedeľu rozhodujú o zložení 141-členného parlamentu - Seimasu. O priazeň takmer 2,4 milióna voličov sa uchádza 14 politických strán a jedna koalícia a 1740 kandidátov, informovala agentúra Reuters.
Od utorka do štvrtka mali litovskí voliči možnosť hlasovať vo voľbách predčasne. K dispozícii mali 60 volebných miestností, z toho päť sa nachádzalo v hlavnom meste Vilnius.
Prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že opozičná Litovská sociálnodemokratická strana (LSPD) zrejme porazí vládnucu stredopravú stranu Vlastenecký zväz – Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD).
Obe tieto najvplyvnejšie politické strany sú podporovateľmi Ukrajiny a kritikmi Ruska a ich zahraničná a obranná politika sú z veľkej časti podobné.
V predvolebnej kampani sa však prejavili aj problémy vnútornej politiky.
Hoci Litva, ktorá je členom Európskej únie, zaznamenala ročný dvojciferný rast osobných príjmov a má jednu z najnižších mier inflácie v 27-člennej EÚ, zdá sa, že na väčšinu voličov tieto faktory nezapôsobili. Tieň na povesť premiérky Ingridy Šimonyté a jej vlády vrhli prísne opatrenia počas pandémie choroby COVID-19 a prílev migrantov zo susedného Bieloruska.
Šimonyté čelila kritike za prísne opatrenia počas pandémie, pričom mnohí občania sa sťažovali, že jej vláda nerobila dosť, aby pomohla firmám počas lockdownov. Podľa iných tisíce ľudí nemali počas pandémie riadny prístup k službám zdravotnej starostlivosti.
Premiérka bola tiež kritizovaná za riešenie krízy súvisiacej s migrantmi prichádzajúcimi z Bieloruska. Litva obvinila Bielorusko, svojho východného suseda, a Rusko z organizovania tohto prílevu.
Hlavný súper vládnej koalície - sociálni demokrati z LSPD sa v kampani zaviazali bojovať proti nerovnosti zvyšovaním dane pre bohatších Litovčanov, aby takto mohli vyčleniť viac financií pre zdravotníctvo a sociálne služby.
Žiadna z politických strán vo voľbách pravdepodobne nezíska v parlamente väčšinu, takže bude musieť rokovať s menšími stranami o vytvorení koalície. Analytici predpokladajú, že stredopravú koalíciu by mohli nahradiť opoziční sociálni demokrati a menšie stredoľavé strany, píše AP.
Reuters pripomenul, že počas troch desaťročí, odkedy Litva po rozpade Sovietskeho zväzu znovu získala nezávislosť od Moskvy, sa vládnej strane podarilo vyhrať voľby iba raz - v roku 2004.
V rámci litovského hybridného hlasovacieho systému sa 70 poslancov volí z kandidátnych listín politických strán. O druhej polovici - 71 poslancoch - sa rozhoduje v jednomandátových volebných obvodoch. V prípade, že v niektorom z nich žiadny kandidát nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutoční sa v ňom 27. októbra druhé kolo hlasovania - postúpia doň dvaja najúspešnejší kandidáti prvého kola.
Od utorka do štvrtka mali litovskí voliči možnosť hlasovať vo voľbách predčasne. K dispozícii mali 60 volebných miestností, z toho päť sa nachádzalo v hlavnom meste Vilnius.
Prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že opozičná Litovská sociálnodemokratická strana (LSPD) zrejme porazí vládnucu stredopravú stranu Vlastenecký zväz – Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD).
Obe tieto najvplyvnejšie politické strany sú podporovateľmi Ukrajiny a kritikmi Ruska a ich zahraničná a obranná politika sú z veľkej časti podobné.
V predvolebnej kampani sa však prejavili aj problémy vnútornej politiky.
Hoci Litva, ktorá je členom Európskej únie, zaznamenala ročný dvojciferný rast osobných príjmov a má jednu z najnižších mier inflácie v 27-člennej EÚ, zdá sa, že na väčšinu voličov tieto faktory nezapôsobili. Tieň na povesť premiérky Ingridy Šimonyté a jej vlády vrhli prísne opatrenia počas pandémie choroby COVID-19 a prílev migrantov zo susedného Bieloruska.
Šimonyté čelila kritike za prísne opatrenia počas pandémie, pričom mnohí občania sa sťažovali, že jej vláda nerobila dosť, aby pomohla firmám počas lockdownov. Podľa iných tisíce ľudí nemali počas pandémie riadny prístup k službám zdravotnej starostlivosti.
Premiérka bola tiež kritizovaná za riešenie krízy súvisiacej s migrantmi prichádzajúcimi z Bieloruska. Litva obvinila Bielorusko, svojho východného suseda, a Rusko z organizovania tohto prílevu.
Hlavný súper vládnej koalície - sociálni demokrati z LSPD sa v kampani zaviazali bojovať proti nerovnosti zvyšovaním dane pre bohatších Litovčanov, aby takto mohli vyčleniť viac financií pre zdravotníctvo a sociálne služby.
Žiadna z politických strán vo voľbách pravdepodobne nezíska v parlamente väčšinu, takže bude musieť rokovať s menšími stranami o vytvorení koalície. Analytici predpokladajú, že stredopravú koalíciu by mohli nahradiť opoziční sociálni demokrati a menšie stredoľavé strany, píše AP.
Reuters pripomenul, že počas troch desaťročí, odkedy Litva po rozpade Sovietskeho zväzu znovu získala nezávislosť od Moskvy, sa vládnej strane podarilo vyhrať voľby iba raz - v roku 2004.
V rámci litovského hybridného hlasovacieho systému sa 70 poslancov volí z kandidátnych listín politických strán. O druhej polovici - 71 poslancoch - sa rozhoduje v jednomandátových volebných obvodoch. V prípade, že v niektorom z nich žiadny kandidát nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutoční sa v ňom 27. októbra druhé kolo hlasovania - postúpia doň dvaja najúspešnejší kandidáti prvého kola.