Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová elektráreň má stáť v blízkosti poloopustenej dediny Ulken v kazašských stepiach na brehu Balchašského jazera - druhého najväčšieho jazera v Strednej Ázii.
Autor TASR
Astana 7. októbra (TASR) - Plán Kazachstanu vybudovať svoju prvú jadrovú elektráreň podporilo v nedeľňajšom referende 71,12 percent voličov. Podľa agentúry Reuters to v pondelok oznámila ústredná volebná komisia, píše TASR.
Kazachstan má bohaté náleziská ropy i vzácnych kovov a je aj najväčším svetovým producentom uránu. Elektrinu vyrobenú v jadrovej elektrárni chce využiť na vyrovnanie chronického energetického deficitu, najmä na juhu krajiny, kde žije polovica zo zhruba 20 miliónov obyvateľov.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý bol do úradu zvolený v roku 2019, konštatoval, že jadrová elektráreň bude "najväčším projektom v histórii nezávislého Kazachstanu".
Nová elektráreň má stáť v blízkosti poloopustenej dediny Ulken v kazašských stepiach na brehu Balchašského jazera - druhého najväčšieho jazera v Strednej Ázii.
O realizáciu tohto projektu majú záujem Čína, Francúzsko, Rusko i Južná Kórea. Tokajev v nedeľu naznačil, že uprednostňuje "medzinárodné konzorcium zložené z globálnych spoločností vybavených špičkovými technológiami".
Spravodajský web France 24 už pred referendom podotkol, že sa očakáva schválenie výstavby jadrovej elektrárne, a to aj napriek pretrvávajúcej nevôli kazašského obyvateľstva pre masívne vystavenie žiareniu v dôsledku jadrových testov vykonávaných v Kazachstane za sovietskej éry. V rokoch 1949-89 tam totiž Sovietsky zväz vykonal okolo 450 jadrových testov, pri ktorých bolo radiácii vystavených 1,5 milióna ľudí.
Odporcovia výstavby, ktorí sa obávajú ekologickej katastrofy v prípade havárie v elektrárne, boli počas kampane pred referendom prakticky umlčaní: podľa miestnych súkromných médií boli v týždňoch pred referendom zatknuté desiatky ľudí.
Na referende sa zúčastnilo 63,87 percenta oprávnených voličov. V snahe zvýšiť účasť na hlasovaní, úrady povolili Kazachom voliť, aj keď neboli zapísaní na volebných zoznamoch. Vo veľkých mestách boli v deň hlasovania autobusy zadarmo.
Za vlády Tokajeva síce došlo k zmierneniu tlaku na občiansku spoločnosť, ale v krajine stále badať autoritárske tendencie. Tokajev však označil referendum za ďalší dôkaz "obrovských zmien, ku ktorým došlo v Kazachstane za posledných päť rokov" a za "nový jasný prejav konceptu štátu, ktorý svojim občanom načúva".
Kazachstan má bohaté náleziská ropy i vzácnych kovov a je aj najväčším svetovým producentom uránu. Elektrinu vyrobenú v jadrovej elektrárni chce využiť na vyrovnanie chronického energetického deficitu, najmä na juhu krajiny, kde žije polovica zo zhruba 20 miliónov obyvateľov.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý bol do úradu zvolený v roku 2019, konštatoval, že jadrová elektráreň bude "najväčším projektom v histórii nezávislého Kazachstanu".
Nová elektráreň má stáť v blízkosti poloopustenej dediny Ulken v kazašských stepiach na brehu Balchašského jazera - druhého najväčšieho jazera v Strednej Ázii.
O realizáciu tohto projektu majú záujem Čína, Francúzsko, Rusko i Južná Kórea. Tokajev v nedeľu naznačil, že uprednostňuje "medzinárodné konzorcium zložené z globálnych spoločností vybavených špičkovými technológiami".
Spravodajský web France 24 už pred referendom podotkol, že sa očakáva schválenie výstavby jadrovej elektrárne, a to aj napriek pretrvávajúcej nevôli kazašského obyvateľstva pre masívne vystavenie žiareniu v dôsledku jadrových testov vykonávaných v Kazachstane za sovietskej éry. V rokoch 1949-89 tam totiž Sovietsky zväz vykonal okolo 450 jadrových testov, pri ktorých bolo radiácii vystavených 1,5 milióna ľudí.
Odporcovia výstavby, ktorí sa obávajú ekologickej katastrofy v prípade havárie v elektrárne, boli počas kampane pred referendom prakticky umlčaní: podľa miestnych súkromných médií boli v týždňoch pred referendom zatknuté desiatky ľudí.
Na referende sa zúčastnilo 63,87 percenta oprávnených voličov. V snahe zvýšiť účasť na hlasovaní, úrady povolili Kazachom voliť, aj keď neboli zapísaní na volebných zoznamoch. Vo veľkých mestách boli v deň hlasovania autobusy zadarmo.
Za vlády Tokajeva síce došlo k zmierneniu tlaku na občiansku spoločnosť, ale v krajine stále badať autoritárske tendencie. Tokajev však označil referendum za ďalší dôkaz "obrovských zmien, ku ktorým došlo v Kazachstane za posledných päť rokov" a za "nový jasný prejav konceptu štátu, ktorý svojim občanom načúva".
