Bratislava 26. novembra (TASR) – Kniha s názvom Sviatočné pozdravy z pera kňaza Antona Srholca prichádza v týchto dňoch na pulty slovenských knižných obchodov. Za účasti autora ju dnes večer v Bratislave prezentovalo vydavateľstvo Slovart.

Sviatočné pozdravy sú zbierka listov, ktoré Anton Srholec už 27 rokov posiela svojim priateľom a známym pri sviatočných príležitostiach. Listy píše, aby bol v kontakte s ľuďmi. Nebolo mu dopriate mať vlastnú farnosť, kde by sa nám pravidelne mohol prihovárať. Z jeho slov však necítiť zatrpknutosť, naopak, veľkú vďaku za to, „že dostal viac, než očakával“. Odmieta predtlačené pohľadnice, na ktoré stačí pridať podpis a poslať. Kedysi listy tlačil tajne a posielal v niekoľkých várkach, aby nevzbudil žiadne podozrenie zo zakázanej činnosti.

Anton Srholec svojimi slovami šíri vieru, lásku a pozitívnu energiu. Nepoužíva veľké slová, no predsa hovorí o veľkých veciach. Sviatočné pozdravy Antona Srholca sú nadčasové a čítať si ich možno po dúškoch každý deň, či už sú to pozdravy vianočné, veľkonočné alebo aj osobné.

„Vianoce, tu sumarizujeme svoj život. Ja mám celkovo šťastný život, hovorím, že som najšťastnejším človekom na Slovensku, ja mám dôvod oslavovať Vianoce prinajmenej od adventu aspoň do Troch kráľov. To je aj doba, keď mám dovolenku, pohodu a blahobyt, užívam si, čítam knižky. Vianoce znamenajú, že život je úžasný a krásny. Ich symbol Ježiš, ktorý sa narodil v otrasných podmienkach, ale keď mu spievali anjeli, tak prežil a zo svojho najchudobnejšieho života urobil niečo tak úžasné, že je to príklad pre nás všetkých, že aj keď sme chudobní, nemusíme si zúfať,“ uviedol pre TASR Anton Srholec.

Ktoré Vianoce boli pre tohto známeho kňaza najťažšími? „To bolo tých desať rokov, kde som mal absenciu vianočných sviatkov, boli zredukované len na to ticho, ale keď si človek nesie otvorené srdce a má v ňom ten obraz, tak to ticho je vlastne atmosféra, v ktorej môže rovnako premýšľať, meditovať, spomínať a v duchu si spievať staré pesničky a koledy. Nemal som vo väzení ani na samotke také Vianoce, kde by som si mal zúfať,“ dodal autor Sviatočných pozdravov.

Anton Srholec (*12. jún 1929, Skalica) je kňaz a charitatívny pracovník. Narodil sa v roľníckej rodine ako jedno zo siedmich detí. Ako 17-ročný vstúpil do rehole saleziánov, ktorú však komunistický režim zakázal. Chcel študovať teológiu, no v Československu sa to nedalo, tak sa pokúsil ilegálne opustiť republiku. Bol za to odsúdený na 12 rokov väzenia. Vo väzení strávil desať rokov, prevažnú časť trestu si odrobil v uránových baniach v Jáchymove. Po návrate pracoval desať rokov ako robotník na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a v oceliarni pri vysokej peci. V Ostrave mu umožnili študovať cudzie jazyky a urobil si štátne skúšky z anglického a nemeckého jazyka. Dva razy sa hlásil do kňazského seminára v Bratislave, nedostal však ani len odpoveď. Po Pražskej jari, v roku 1969, dostal povolenie vycestovať na tri mesiace do Talianska. Ostal tam rok, dokončil teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne a za kňaza ho vysvätil pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970.

Anton Srholec je dodnes napriek vysokému veku činný vo verejnom živote. Pôsobil v Helsinskom výbore pre ľudské práva na Slovensku, v Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje, je predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a bol činný aj v iných spoločenských a sociálnych organizáciách. Je tiež členom Medzinárodného ekumenického združenia a Teologického fóra. Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom v bratislavskom centre Resoty, ktoré riadi. Je autorom mnohých článkov, príhovorov, prednášok a doteraz mu vyšlo šesť kníh, medzi nimi Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov (1991), Každodenné zamyslenia (1995) či Ako čerstvý chlieb (2008).