Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sú úprimnou osobnou výpoveďou a hĺbavou sondou do diania v Európe počas druhej svetovej vojny. Súčasťou knihy sú faksimile denníkových zápiskov a novinových výstrižkov, ako aj rodinné fotografie.
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) – Vojnové denníky švédskej autorky Astrid Lindgrenovej prichádzajú v týchto dňoch na pulty slovenských knižných obchodov. Sú úprimnou osobnou výpoveďou a hĺbavou sondou do diania v Európe počas druhej svetovej vojny. Súčasťou knihy sú faksimile denníkových zápiskov a novinových výstrižkov, ako aj rodinné fotografie.
„Ach, dnes začala vojna. Nikto tomu nechce veriť.“ To je prvý záznam vo vojnovom denníku Astrid Lindgrenovej, ktorý si začala písať 1. septembra 1939. Lindgrenová vtedy nebola slávnou spisovateľkou, ale 32-ročnou mamou dvoch detí, ktorá pracovala ako sekretárka. Denník si písala až do konca roka 1945 a jej úvahy sa zachovali v 17 notesoch plných novinových výstrižkov.
Vo Švédsku vyšli presne 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny a v českom preklade teraz vydáva Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 – 1945 aj vydavateľstvo Slovart. Spisovateľka v nich opisuje vojnu, no ťaží pritom z jedinečnej pozície: býva v neutrálnom Švédsku a dianie vo svete pozoruje z odstupu. Popri svojich pocitoch reflektuje aj morálnu dilemu obyvateľov krajiny, ktorá nie je zapojená do bojov. Píše o každodenných starostiach so svojimi deťmi, ale jej texty sú zároveň plné empatie pre matky na oboch stranách barikád, ktoré sa boja o životy svojich synov a dcér.
Okrem glosovania politických udalostí cituje Lindgrenová aj z listov, ktoré prichádzajú do Švédska zo zahraničia, pracuje totiž na pošte v oddelení cenzúry. Dozvedá sa veľa o zverstvách fašistického Nemecka. Práve v týchto dramatických časoch vzniká jej najslávnejšia kniha: príbehy Pippi Dlhej pančuchy. Tie rozpráva svojej dcére ako príbehy na dobrú noc.
Astrid Lindgrenová (14. 11. 1907 – 28. 1. 2002) je jednou z najlepších autoriek detských kníh vo svete. Medzi jej najznámejšie diela patria Bratia Levie srdce, Deti z Bullerbynu, Detektív Kalle Blomkvist a, samozrejme, Pippi Dlhá pančucha.
Knihy Astrid Lindgrenovej sú súčasťou kultúrneho dedičstva a stále si nachádzajú cestu k novým čitateľom. Boli preložené do 96 jazykov a predalo sa ich viac ako 150 miliónov výtlačkov. Astrid Lindgrenová bola celoživotnou bojovníčkou proti vojne a násiliu. Z jej denníkov je zrejmé, ako hlboko neznášala všetky podoby fašizmu a nacizmu. Bola presvedčenou humanistkou, ktorá si odvážne, s humorom a láskou dokázala stáť za svojimi názormi. Predslov ku knihe napísala známa švédska autorka Kerstin Ekman, doslov Lindgrenovej dcéra Karin Nyman. Zo švédčiny preložila Jitka Herčíková.
TASR informovala Alexandra Petrášová, marketingová manažérka vydavateľstva Slovart.
„Ach, dnes začala vojna. Nikto tomu nechce veriť.“ To je prvý záznam vo vojnovom denníku Astrid Lindgrenovej, ktorý si začala písať 1. septembra 1939. Lindgrenová vtedy nebola slávnou spisovateľkou, ale 32-ročnou mamou dvoch detí, ktorá pracovala ako sekretárka. Denník si písala až do konca roka 1945 a jej úvahy sa zachovali v 17 notesoch plných novinových výstrižkov.
Vo Švédsku vyšli presne 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny a v českom preklade teraz vydáva Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939 – 1945 aj vydavateľstvo Slovart. Spisovateľka v nich opisuje vojnu, no ťaží pritom z jedinečnej pozície: býva v neutrálnom Švédsku a dianie vo svete pozoruje z odstupu. Popri svojich pocitoch reflektuje aj morálnu dilemu obyvateľov krajiny, ktorá nie je zapojená do bojov. Píše o každodenných starostiach so svojimi deťmi, ale jej texty sú zároveň plné empatie pre matky na oboch stranách barikád, ktoré sa boja o životy svojich synov a dcér.
Okrem glosovania politických udalostí cituje Lindgrenová aj z listov, ktoré prichádzajú do Švédska zo zahraničia, pracuje totiž na pošte v oddelení cenzúry. Dozvedá sa veľa o zverstvách fašistického Nemecka. Práve v týchto dramatických časoch vzniká jej najslávnejšia kniha: príbehy Pippi Dlhej pančuchy. Tie rozpráva svojej dcére ako príbehy na dobrú noc.
Astrid Lindgrenová (14. 11. 1907 – 28. 1. 2002) je jednou z najlepších autoriek detských kníh vo svete. Medzi jej najznámejšie diela patria Bratia Levie srdce, Deti z Bullerbynu, Detektív Kalle Blomkvist a, samozrejme, Pippi Dlhá pančucha.
Knihy Astrid Lindgrenovej sú súčasťou kultúrneho dedičstva a stále si nachádzajú cestu k novým čitateľom. Boli preložené do 96 jazykov a predalo sa ich viac ako 150 miliónov výtlačkov. Astrid Lindgrenová bola celoživotnou bojovníčkou proti vojne a násiliu. Z jej denníkov je zrejmé, ako hlboko neznášala všetky podoby fašizmu a nacizmu. Bola presvedčenou humanistkou, ktorá si odvážne, s humorom a láskou dokázala stáť za svojimi názormi. Predslov ku knihe napísala známa švédska autorka Kerstin Ekman, doslov Lindgrenovej dcéra Karin Nyman. Zo švédčiny preložila Jitka Herčíková.
TASR informovala Alexandra Petrášová, marketingová manažérka vydavateľstva Slovart.
