Plagáty zobrazujúce obrazy Jána Mudrocha - Žena v červenom a Partizánka na stráži pod Rozsutcom, sa stali hlavnými pútačmi výstavy Prerušená pieseň
Autor Školský servis
Bratislava 10. augusta (TASR) - Žijeme vo svete globalizácie a žijeme aj vo svete reklám a nespočetných pútačov. Práve plagáty zobrazujúce obrazy Jána Mudrocha - Žena v červenom a Partizánka na stráži pod Rozsutcom, sa stali hlavnými pútačmi výstavy Prerušená pieseň.
Už od 29. júna lákajú Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta do Esterházyho paláca Slovenskej národnej galérie na výstavu, ktorá dokumentuje na dvoch poschodiach obdobie medzi rokom 1945 a 1956. Venovaná je umeniu socialistického realizmu – fotografiám, video a audio materiálom, ale hlavne výtvarnému umeniu a sochárskym výtvorom.Prvé poschodie dokumentuje hlavne umenie diktované. Umenie, kedy k povoleným témam patrila krajina, portrét, mládež či priemysel a výstavba.
Radostné tváre držiace knihu Stalina ako najobľúbenejší román, budovanie tovární pod heslami ako „Obranca mieru a budovania“, či zobrazenie Tratí družby ako vítané spojenie s východom. Aj to je naša minulosť. Umelci, ktorých kontrolórom bol štát a ktorí museli ísť svoje námety čerpať nie tam, kam chceli, ale kam museli. Toto poschodie je preplnené idylickým zobrazením vtedajšej spoločnosti spolu s jej hrdinskými predstaviteľmi či zidealizovanými vodcami ako Stalin, Gottwald, Novotný a mnohí iní. K nahliadnutiu je aj obývacia izba z 50.-tych rokov, kedy sa gýčové labute vo vitríne považovali za decentnú a vkusnú výbavu priemernej obývačky.
Ďalšie poschodie je zasvätené pokračovaniu sorely (socialistického realizmu), ale už nedorozumeniam v jej chápaní. Nájdete tu snahy umelcov vymaniť sa spod diktátu a ich prejavy búrenia sa a svojského zobrazovania, návrhy na podobu Slavína dokumentované spolu s fotografiami z jeho výstavby, ako aj tému Slovenského národného povstania. Za zastavenie stoja autoportréty najznámejších umelcov doby – Fullu, Bazovského, Benku alebo Mudrocha. Pre porovnanie, ich auto-podobizne zdokumentoval už zosnulý Karol Kállay s pomocou objektívu na pamätných fotografiách.
Letné dni nie sú iba o polihovaní pri vode a sladkom ničnerobení. Neváhajte sa vyzbrojiť teplejším oblečením a podujmite sa navzdor silnej klíme prechádzkou minulosťou – nebojte sa, vonku vás žiadni pionieri neobkolesia. Jedine večne živý Stalin, ktorý v svojej kovovej podobe víta návštevníkov výstavy a po incidente s červenou farbou (stal sa terčom „pokrivenej mysle“ vandala) zase žiari čistotou.
Výstava potrvá do 21. októbra.
Lucia Rusnáková, Univerzita Komenského, Bratislava
Už od 29. júna lákajú Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta do Esterházyho paláca Slovenskej národnej galérie na výstavu, ktorá dokumentuje na dvoch poschodiach obdobie medzi rokom 1945 a 1956. Venovaná je umeniu socialistického realizmu – fotografiám, video a audio materiálom, ale hlavne výtvarnému umeniu a sochárskym výtvorom.Prvé poschodie dokumentuje hlavne umenie diktované. Umenie, kedy k povoleným témam patrila krajina, portrét, mládež či priemysel a výstavba.
Radostné tváre držiace knihu Stalina ako najobľúbenejší román, budovanie tovární pod heslami ako „Obranca mieru a budovania“, či zobrazenie Tratí družby ako vítané spojenie s východom. Aj to je naša minulosť. Umelci, ktorých kontrolórom bol štát a ktorí museli ísť svoje námety čerpať nie tam, kam chceli, ale kam museli. Toto poschodie je preplnené idylickým zobrazením vtedajšej spoločnosti spolu s jej hrdinskými predstaviteľmi či zidealizovanými vodcami ako Stalin, Gottwald, Novotný a mnohí iní. K nahliadnutiu je aj obývacia izba z 50.-tych rokov, kedy sa gýčové labute vo vitríne považovali za decentnú a vkusnú výbavu priemernej obývačky.
Ďalšie poschodie je zasvätené pokračovaniu sorely (socialistického realizmu), ale už nedorozumeniam v jej chápaní. Nájdete tu snahy umelcov vymaniť sa spod diktátu a ich prejavy búrenia sa a svojského zobrazovania, návrhy na podobu Slavína dokumentované spolu s fotografiami z jeho výstavby, ako aj tému Slovenského národného povstania. Za zastavenie stoja autoportréty najznámejších umelcov doby – Fullu, Bazovského, Benku alebo Mudrocha. Pre porovnanie, ich auto-podobizne zdokumentoval už zosnulý Karol Kállay s pomocou objektívu na pamätných fotografiách.
Letné dni nie sú iba o polihovaní pri vode a sladkom ničnerobení. Neváhajte sa vyzbrojiť teplejším oblečením a podujmite sa navzdor silnej klíme prechádzkou minulosťou – nebojte sa, vonku vás žiadni pionieri neobkolesia. Jedine večne živý Stalin, ktorý v svojej kovovej podobe víta návštevníkov výstavy a po incidente s červenou farbou (stal sa terčom „pokrivenej mysle“ vandala) zase žiari čistotou.
Výstava potrvá do 21. októbra.
Lucia Rusnáková, Univerzita Komenského, Bratislava