Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jej zatiaľ najúspešnejšou knihou je Piata loď. Nemilosrdný a krutý svet, ktorý v ňom opisuje, vychádza z reality, ktorú autorka zažila v rómskych osadách.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) – Monika Kompaníková sa napriek mladému veku a počtu vydaných kníh zaradila medzi úspešných slovenských literárnych autorov. Je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka (2001, 2003) a laureátkou prestížnej ceny Anasoft litera 2011.
Básnik a prozaik Ján Štrasser nazval Moniku Kompaníkovú smutným dievčaťom. Z jej poviedok totiž na čitateľa dýchajú smútok a depresia. Aj napriek tomu sa Kompaníkovej knihy čítajú a predávajú.
Jej zatiaľ najúspešnejšou knihou je Piata loď. Nemilosrdný a krutý svet, ktorý v ňom opisuje, vychádza z reality, ktorú autorka zažila v rómskych osadách. V rámci terénneho výskumu vtedy sociologičky Ivety Radičovej spolu so sestrou prešli naprieč celým Slovenskom. Videné a zažité bola hrôza: deti s obhryzenými nohami od potkanov, batoľa hrajúce sa s hlavou mŕtveho zajaca namiesto hračky, deti prespávajúce v chatrčiach na zemi... Na Slovensku je podľa nej veľa materiálu na desivé rodinné príbehy.
Monika Kompaníková sa narodila 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici. Od siedmich rokov navštevovala výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia. Študovala na Strednej odbornej škole sklárskej v Lednických Rovniach. Tam začala písať prvé básne, s ktorými vyhrávala rôzne stredoškolské súťaže. So sestrou vydávala anarchistický samizdat, ktorý obsahoval články o literatúre. V Bratislave vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU), Katedru farebnej grafiky u Vojtecha Kolenčíka a Katedru maľby u Ivana Csudaia. Na vysokej škole napísala prvú úspešnú poviedku do súťaže Kolomana Kerestézs Bagalu.
Debutovala knihou krátkych próz Miesto pre samotu (2003). Získala za ňu Cenu Ivana Kraska, a to za debut roka. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Novela vyšla v roku 2010 v preklade aj v Srbsku. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých autorov. V roku 2010 vydala román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera 2011 a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka. V roku 2012 vyšiel tento román v českom preklade. V roku 2013 jej vyšla kniha pre deti Hlbokomorské rozprávky. Za vynikajúce ilustrácie v nej získala Cenu Ministerstva kultúry SR ilustrátorka knihy Veronika Holecová v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013.
Poviedky Moniky Kompaníkovej boli preložené a publikované v antológiách a časopisoch v Bielorusku, Nemecku, Poľsku, Srbsku, Bulharsku, Rakúsku, Maďarsku, Veľkej Británii, Spojených štátoch amerických, Egypte, Českej republike a Chorvátsku.
Monika Kompaníková žije v Pezinku. Má dvoch synov a pracuje pre vydavateľstvo Artforum.
Básnik a prozaik Ján Štrasser nazval Moniku Kompaníkovú smutným dievčaťom. Z jej poviedok totiž na čitateľa dýchajú smútok a depresia. Aj napriek tomu sa Kompaníkovej knihy čítajú a predávajú.
Jej zatiaľ najúspešnejšou knihou je Piata loď. Nemilosrdný a krutý svet, ktorý v ňom opisuje, vychádza z reality, ktorú autorka zažila v rómskych osadách. V rámci terénneho výskumu vtedy sociologičky Ivety Radičovej spolu so sestrou prešli naprieč celým Slovenskom. Videné a zažité bola hrôza: deti s obhryzenými nohami od potkanov, batoľa hrajúce sa s hlavou mŕtveho zajaca namiesto hračky, deti prespávajúce v chatrčiach na zemi... Na Slovensku je podľa nej veľa materiálu na desivé rodinné príbehy.
Monika Kompaníková sa narodila 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici. Od siedmich rokov navštevovala výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia. Študovala na Strednej odbornej škole sklárskej v Lednických Rovniach. Tam začala písať prvé básne, s ktorými vyhrávala rôzne stredoškolské súťaže. So sestrou vydávala anarchistický samizdat, ktorý obsahoval články o literatúre. V Bratislave vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU), Katedru farebnej grafiky u Vojtecha Kolenčíka a Katedru maľby u Ivana Csudaia. Na vysokej škole napísala prvú úspešnú poviedku do súťaže Kolomana Kerestézs Bagalu.
Debutovala knihou krátkych próz Miesto pre samotu (2003). Získala za ňu Cenu Ivana Kraska, a to za debut roka. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Novela vyšla v roku 2010 v preklade aj v Srbsku. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých autorov. V roku 2010 vydala román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera 2011 a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka. V roku 2012 vyšiel tento román v českom preklade. V roku 2013 jej vyšla kniha pre deti Hlbokomorské rozprávky. Za vynikajúce ilustrácie v nej získala Cenu Ministerstva kultúry SR ilustrátorka knihy Veronika Holecová v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013.
Poviedky Moniky Kompaníkovej boli preložené a publikované v antológiách a časopisoch v Bielorusku, Nemecku, Poľsku, Srbsku, Bulharsku, Rakúsku, Maďarsku, Veľkej Británii, Spojených štátoch amerických, Egypte, Českej republike a Chorvátsku.
Monika Kompaníková žije v Pezinku. Má dvoch synov a pracuje pre vydavateľstvo Artforum.
