Vranov nad Topľou 6. septembra (TASR) - Pozrite si dokument o vedomom ničení prírody a ľudského zdravia. Pomenovanie trojuholníka smrti je pre Zemplín stále aktuálne.
Verejné tajomstvo
Počet nádorov a iných ochorení stále rastie vďaka veľkým zamestnávateľom, ktorí vypúšťajú škodliviny do ovzdušia, pôdy, vody a pod. Mnohí zamestnanci sú ohrozovaní už priamo na pracovisku. Neposkytujú im ochranný odev podľa zákona a kontrolóri sa z istých dôvodov tvária, že je všetko v poriadku. Iných nebezpečné látky zasiahnu mimo podnikov. Preto sme vždy “zdravým“ trojuholníkom smrti. Mlčky sa prizeráme na verejné tajomstvo, pretože podniky zamestnávajú množstvo ľudí a ľudia nemôžu byť bez práce, hoc za cenu vlastného poškodenia zdravia. Mlčky sa neprizerala skupina umelcov, ktorá vytvorila film, aby upozornila ľudí na jestvujúci problém.
Bojovníci umelci
Na filme spolupracoval aj Slavomír Durkaj, ktorý sa v maľbe venuje najmä ekologickému konfliktu prírody s modernou civilizáciou. K myšlienke filmu má veľmi blízko, pretože býva neďaleko Bukózy, ktorej je venovaný film. Autorom filmu je Zoltán Nagy. Film je výsledkom jeho diplomovej práce. Hovorí, že vznikol na podnet jeho spolužiaka. ,,V mojej diplomovej práci som sa venoval politickému umeniu a aktivizmu, hľadal som účinné prostriedky, moju novou stratégiou sa stal tento investigatívny dokument, ktorý podáva svedectvo z prvej ruky z postihnutého miesta,“ Nagy priznáva, že o probléme dovtedy nevedel. Potrebné informácie získavali počas spoločného pátrania.
Zvláštne “hnojenie“
Na obr. príprava dreva pre Bukózu Vranov v expedičnom sklade v Malej LodineFoto: TASR
Pôvodne sa tvorcovia zaujímali o oveľa známejší problém s PCB látkami a o projekte na ich likvidáciu, ktorý nebol úspešne dokončený. ,,Zaujímali sme sa o celu oblasť nazvanú trojuholník smrti. V prospech seba je jedna časť filmu nazvaného Trojuholník smrti, ktorú kolega zatiaľ spracova“, objasňuje Durkaj. Práve vtedy bola aktuálna. ,,Je o firme, ktorá tvrdí, že spaľuje iba biomasu, ale z komínov možno pozorovať čierny dym,“ približuje Durkaj. Vysvetľuje, že popolček, ktorý unikal z Bukózy a spadol napr. na autá, sa z nich nedal odstrániť. ,,Na pole sa vyvážal kaustifikačný kal, tvrdiac, že ide o vápno, aj keď ten vápno obsahuje, nie je to čisté vápno. Mala sa tým vylepšiť ph pôdy, ktorú ani vlastne vylepšiť nebolo treba, lebo z rozboru pôdy sa zistilo, že bola neutrálna.“ Jozef Vilček z regionálneho pracoviska VÚPOP v Prešove, doplnil, že podľa vedomostí úradu boli porušené dva zákony - o hnojivách č. 136/2000 (vápenatá hmota nebola ako hnojivo certifikovaná) a o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 (aplikáciou alkalickej vápenatej hmoty na alkalické pôdy sú ohrozené kvalitatívne vlastnosti a funkcie pôdy i ekologická stabilita územia).
