Žilinskí gymnázisti navštívili mesto rakúskych cisárov - Viedeň. V Rakúskej národnej knižnici za vlády Márie Terézie pôsobil Terchovec, prezývaný aj „slovenský Sokrates“ - Adam František Kollár.
Autor Školský servis
Žilina 15. mája (TASR) - Bolo 26. apríla, pomerne chladné aprílové ráno. Už pred šiestou väčšina z nás čakala na žilinskej autobusovej stanici. Napokon sme sa dočkali. O šiestej prišiel autobus, aby nás žiakov prvého a druhého ročníka Gymnázia Hlinská, ktorí sa učíme nemecky, odviezol do slávneho mesta rakúskych cisárov, do Viedne. Ani sme sa nenazdali a boli sme za hranicami našej republiky. Keď sme po asi troch hodinách cesty dorazili do Viedne, prvý náš cieľ bol zámok Schönbrunn. Jeho veľkoleposť nás ihneď očarila. Zámok dal vystavať Leopold I. Habsburský v 17. storočí v rámci výstavby barokovej Viedne. Novostavbu využíval ako letné sídlo. Karol VI. , otec Márie Terézie, využíval Schönbrunn ako lovecký zámok. No keď Mária Terézia v roku 1740 nastúpila na trón, presťahovala sa do Schönbrunnu , lebo sa tam cítila príjemnejšie ako v Hofburgu – sídle cisárov uprostred Viedne. Z Schönbrunnu vytvorila krásnu stavbu s rokokovými interiérmi, ako pohodlný domov pre svojho milovaného manžela Františka I. Lotrinského a ich 16 detí. Jednými z ďalších obyvateľov zámku boli aj cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžebetou Bavorskou, známou skôr ako Sissi. Zámok obývali takmer 100 rokov po Márii Terézii. Prehliadka zámockých komnát trvala približne hodinu. Každý však mohol ísť vlastným tempom, lebo výklad bol zabezpečený audio sprievodcom. Každá miestnosť ukrývala svoje tajomstvá a odhalila nám súkromný život panovníkov, ktorí mali moc nad monarchiou, ktorej súčasťou sme v minulosti boli aj my, Slováci.
Okolo zámku sa nachádzajú rozsiahle záhrady, do ktorých sme mali možnosť nahliadnuť po ukončení prehliadky zámku. Pani sprievodkyňa nám však dala čas len hodinu, takže sme si nestihli pozrieť všetko, čo sme chceli. V areáli sa totiž nachádzajú rôzne atrakcie ako Glorieta – vyhliadková terasa, ZOO, púštny skleník, labyrint, Múzeum kočov či dvorná pekáreň.
Ďalšou našou zastávkou bolo samotné historické centrum Viedne. Mesto s viac ako 1,7 mil. obyvateľmi na mňa pôsobilo celkom pokojne. Videli sme ľudí, ktorí v parkoch sedeli priamo na tráve a mnoho ľudí, ktorí ako dopravný prostriedok využívali bicykle. Väčšinu historických pamiatok v centre sme kvôli nedostatku času nenavštívili, len sme si ich obzreli zvonku. Videli sme mnoho pamiatok súvisiacich s umelcami, ktorí v meste pôsobili. Najznámejší z nich boli Mozart, Haydn, Beethoven, Schubert, Strauss či napríklad aj Gustav Klimt. Ďalej sme si prezreli aj Hofburg, ktorý bol sídlom vládnucich Habsburgovcov. S jeho výstavbou začal v 13. storočí Přemysl Otakar II. a jeho budovanie pokračovalo ďalej až do 20. storočia, kedy padla monorchia. Dnes sa v hrade nachádzajú múzeá vystavujúce osobný majetok Habsburgovcov. Súčasťou hradu je aj Rakúska národná knižnica, v ktorej za vlády Márie Terézie pôsobil Adam František Kollár. Tento pôvodom Terchovec, prezývaný „slovenský Sokrates“, sa stal blízkym poradcom Márie Terézie a takisto aj jej obľúbencom. V Jazdeckej škole, ktorá taktiež patrí k hradu, sme chvíľu pozorovali ladne sa pohybujúce lipicany. Neskôr sme sa presunuli na Stock-im-Eisen-Platz ,námestie, kde je za plexisklom vystavený starý kmeň, do ktorého v stredoveku tovariši prechádzajúci cez Viedeň zabíjali klince pre šťastie. Tomuto námestiu prilieha námestie Stephansplatz s obdivovanou katedrálou Stephansdom, ktorá sa začala stavať v 13. storočí.
Sprievodkyňa nás upozornila ešte na veľa zaujímavostí a čo nám nemohla ukázať, o tom nám aspoň porozprávala cestou autobusom. V meste sme mali asi hodinu a trištvrte rozchod, aby sme si mohli kúpiť suveníry, alebo ochutnať miestne špeciality akými sú napríklad Sachertorte, Apfelstrudel alebo Wiener Schnitzel. Asi o piatej sme vyrazili z Viedne domov naplnení výnimočnými zážitkami. Viedeň pokladám za krásne a čarovné mesto a raz by som sa tam určite chcela vrátiť. Zároveň každému odporúčam jeden zo svojich budúcich výletov nasmerovať aj do Viedne.
Monika Kohanová, Gymnázium, Žilina, Hlinská 29
Okolo zámku sa nachádzajú rozsiahle záhrady, do ktorých sme mali možnosť nahliadnuť po ukončení prehliadky zámku. Pani sprievodkyňa nám však dala čas len hodinu, takže sme si nestihli pozrieť všetko, čo sme chceli. V areáli sa totiž nachádzajú rôzne atrakcie ako Glorieta – vyhliadková terasa, ZOO, púštny skleník, labyrint, Múzeum kočov či dvorná pekáreň.
Ďalšou našou zastávkou bolo samotné historické centrum Viedne. Mesto s viac ako 1,7 mil. obyvateľmi na mňa pôsobilo celkom pokojne. Videli sme ľudí, ktorí v parkoch sedeli priamo na tráve a mnoho ľudí, ktorí ako dopravný prostriedok využívali bicykle. Väčšinu historických pamiatok v centre sme kvôli nedostatku času nenavštívili, len sme si ich obzreli zvonku. Videli sme mnoho pamiatok súvisiacich s umelcami, ktorí v meste pôsobili. Najznámejší z nich boli Mozart, Haydn, Beethoven, Schubert, Strauss či napríklad aj Gustav Klimt. Ďalej sme si prezreli aj Hofburg, ktorý bol sídlom vládnucich Habsburgovcov. S jeho výstavbou začal v 13. storočí Přemysl Otakar II. a jeho budovanie pokračovalo ďalej až do 20. storočia, kedy padla monorchia. Dnes sa v hrade nachádzajú múzeá vystavujúce osobný majetok Habsburgovcov. Súčasťou hradu je aj Rakúska národná knižnica, v ktorej za vlády Márie Terézie pôsobil Adam František Kollár. Tento pôvodom Terchovec, prezývaný „slovenský Sokrates“, sa stal blízkym poradcom Márie Terézie a takisto aj jej obľúbencom. V Jazdeckej škole, ktorá taktiež patrí k hradu, sme chvíľu pozorovali ladne sa pohybujúce lipicany. Neskôr sme sa presunuli na Stock-im-Eisen-Platz ,námestie, kde je za plexisklom vystavený starý kmeň, do ktorého v stredoveku tovariši prechádzajúci cez Viedeň zabíjali klince pre šťastie. Tomuto námestiu prilieha námestie Stephansplatz s obdivovanou katedrálou Stephansdom, ktorá sa začala stavať v 13. storočí.
Sprievodkyňa nás upozornila ešte na veľa zaujímavostí a čo nám nemohla ukázať, o tom nám aspoň porozprávala cestou autobusom. V meste sme mali asi hodinu a trištvrte rozchod, aby sme si mohli kúpiť suveníry, alebo ochutnať miestne špeciality akými sú napríklad Sachertorte, Apfelstrudel alebo Wiener Schnitzel. Asi o piatej sme vyrazili z Viedne domov naplnení výnimočnými zážitkami. Viedeň pokladám za krásne a čarovné mesto a raz by som sa tam určite chcela vrátiť. Zároveň každému odporúčam jeden zo svojich budúcich výletov nasmerovať aj do Viedne.
Monika Kohanová, Gymnázium, Žilina, Hlinská 29