Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najneskôr do konca roka 2014 musia zamestnávatelia zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých svojich zamestnancov, týka sa to aj živnostníkov.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Najneskôr do konca roka 2014 musia zamestnávatelia zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých svojich zamestnancov, týka sa to aj živnostníkov. Slovenská republika tak novelou Zákona o ochrane, podpore a rozvoja verejného zdravia od 1. 8. 2014 naplnila požiadavky stanoviska Európskej komisie (EK). Podľa znenia zákona platného do 31. 7. 2014 bol zamestnávateľ povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4. Stanovisko Európskej komisie upriamilo pozornosť na to, že zamestnávateľ je povinný chrániť zdravie všetkých zamestnancov, a to bez ohľadu na kategóriu práce a rizika pre zdravie. Po novom musí zamestnávateľ zabezpečiť pracovný zdravotný dohľad aj pre svojich zamestnancov zaradených do 1. alebo 2. kategórie, a to najneskôr do 31. decembra 2014.
"V prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce (teda sú zaradení do 3. a 4. kategórie), musí pracovnú zdravotnú službu v plnom rozsahu vykonávať výlučne tím pracovnej zdravotnej služby tak, ako tomu bolo doteraz. Po novom tvorí tím pracovnej zdravotnej služby iba lekár a verejný zdravotník. Znamená to, že už nie je potrebné, aby súčasťou tímu bola aj zdravotná sestra," informovala TASR Erika Bodáková z advokátskej spoločnosti Accace Legal. Zároveň uviedla, že pre zamestnancov spadajúcich do menej rizikovej 1. a 2. kategórie je to flexibilnejšie. "Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí pracovnú zdravotnú službu pomocou vlastných zamestnancov alebo formou dodávateľských služieb," doplnila Bodáková.
Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný mať dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 1. alebo 2. kategórie, a to lekára so špecializáciou v odbore, verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, alebo minimálny tím pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ je zároveň v prípade potreby povinný zabezpečiť ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností. Ak vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby nemá, je povinný zmluvne zabezpečiť jej vykonávanie dodávateľským spôsobom.
"Povinnosť lekárskych prehliadok vo vzťahu k prácam spadajúcim do prvých dvoch rizikových kategórií je aj naďalej upravená osobitými právnymi predpismi. Napríklad, vodičom povinnosť prehliadok stanovuje zákon o cestnej premávke, zamestnancom SBS zákon o súkromnej bezpečnosti a podobne. Novelizované znenie zákona sa preto povinných preventívnych prehliadok v 1. a 2. kategórii nedotkne," povedala Bodáková a upozornila, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť a zaplatiť preventívnu lekársku prehliadku zamestnanca sa vzťahuje najmä na rizikové práce, to znamená na práce v 3. a 4. rizikovej kategórii. "Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci budú môcť vykonávať tak ako doteraz len zdravotnícki pracovníci," spresnila.
Živnostník, ktorý zamestnáva pracovníkov, je rovnako povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu a v prípade, ak sú povinné, tak aj lekárske prehliadky. Ak nemá zamestnancov a vykonáva prácu zaradenú do rizikovej skupiny 1. a 2. kategórie, nie je povinný zabezpečiť pre seba zdravotný dohľad, ale môže tak konať dobrovoľne. Ak vykonáva prácu zaradenú do rizikovej skupiny 3. a 4. kategórie, musí pre seba zabezpečiť zdravotný dohľad primerane podľa zákona.
"Vymedzenie rizikových prác nie je legislatívne určené. Povinnosťou zamestnávateľa, ako aj fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ale vykonáva prácu zaradenú do 3. alebo 4. kategórie, je zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudok o riziku predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva," upozornila Bodáková. Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva je takýto zamestnávateľ povinný oznámiť aj každú zmenu podmienok výkonu práce, ktoré by mohli mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie.
"V prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce (teda sú zaradení do 3. a 4. kategórie), musí pracovnú zdravotnú službu v plnom rozsahu vykonávať výlučne tím pracovnej zdravotnej služby tak, ako tomu bolo doteraz. Po novom tvorí tím pracovnej zdravotnej služby iba lekár a verejný zdravotník. Znamená to, že už nie je potrebné, aby súčasťou tímu bola aj zdravotná sestra," informovala TASR Erika Bodáková z advokátskej spoločnosti Accace Legal. Zároveň uviedla, že pre zamestnancov spadajúcich do menej rizikovej 1. a 2. kategórie je to flexibilnejšie. "Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí pracovnú zdravotnú službu pomocou vlastných zamestnancov alebo formou dodávateľských služieb," doplnila Bodáková.
Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný mať dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 1. alebo 2. kategórie, a to lekára so špecializáciou v odbore, verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, alebo minimálny tím pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ je zároveň v prípade potreby povinný zabezpečiť ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností. Ak vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby nemá, je povinný zmluvne zabezpečiť jej vykonávanie dodávateľským spôsobom.
"Povinnosť lekárskych prehliadok vo vzťahu k prácam spadajúcim do prvých dvoch rizikových kategórií je aj naďalej upravená osobitými právnymi predpismi. Napríklad, vodičom povinnosť prehliadok stanovuje zákon o cestnej premávke, zamestnancom SBS zákon o súkromnej bezpečnosti a podobne. Novelizované znenie zákona sa preto povinných preventívnych prehliadok v 1. a 2. kategórii nedotkne," povedala Bodáková a upozornila, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť a zaplatiť preventívnu lekársku prehliadku zamestnanca sa vzťahuje najmä na rizikové práce, to znamená na práce v 3. a 4. rizikovej kategórii. "Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci budú môcť vykonávať tak ako doteraz len zdravotnícki pracovníci," spresnila.
Živnostník, ktorý zamestnáva pracovníkov, je rovnako povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu a v prípade, ak sú povinné, tak aj lekárske prehliadky. Ak nemá zamestnancov a vykonáva prácu zaradenú do rizikovej skupiny 1. a 2. kategórie, nie je povinný zabezpečiť pre seba zdravotný dohľad, ale môže tak konať dobrovoľne. Ak vykonáva prácu zaradenú do rizikovej skupiny 3. a 4. kategórie, musí pre seba zabezpečiť zdravotný dohľad primerane podľa zákona.
"Vymedzenie rizikových prác nie je legislatívne určené. Povinnosťou zamestnávateľa, ako aj fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ale vykonáva prácu zaradenú do 3. alebo 4. kategórie, je zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudok o riziku predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva," upozornila Bodáková. Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva je takýto zamestnávateľ povinný oznámiť aj každú zmenu podmienok výkonu práce, ktoré by mohli mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie.
