Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Robert Mistrík, ktorý je lídrom projektu hovorí, že jeho tím má zrelú experimentálnu a počítačovú technológiu na báze hmotnostnej spektrometrie, pomocou ktorej sa pokúsi posunúť hranice poznania.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) - Slovenskí vedci vyvinuli unikátnu technológiu podrobného mapovania malých molekúl v ľudskom organizme. Pomocou vlastnej patentovanej technológie sa ako jedni z prvých na svete pokúsia experimentálne zmapovať molekuly človeka - ľudský metabolóm. Cieľom je nielen zmapovať molekulu v ľudskom organizme, ale aj vytvoriť celosvetovo prístupnú databázu, v ktorej bude mať každá molekula svoj "odtlačok prsta", na základe ktorého ju bude môcť rozpoznať ktorékoľvek laboratórium na svete. TASR o tom dnes informovala Viera Chovancová zo spoločnosti HighChem.
"Jedným z dôležitých míľnikov v biomedicínskom výskume je hĺbkové poznanie molekulového zloženia človeka. Už 100 rokov sa o to snažia jedinci aj tímy, hĺbkovému zmapovaniu však zatiaľ bráni celá plejáda problémov. Držíme v rukách zrelú experimentálnu a počítačovú technológiu na báze hmotnostnej spektrometrie, s pomocou ktorej sa pokúsime posunúť hranice poznania," uviedol líder projektu Robert Mistrík.
Pripomenul, že zatiaľ čo ľudský genóm (DNA) bol prečítaný už pred 15 rokmi, kompletný ľudský metabolóm - súbor všetkých malých molekúl v organizme, ktorý tvoria aminokyseliny, sacharidy, lipidy, hormóny, steroidy, neurotransmitery či vitamíny, poznáme len čiastočne. Zmeny v rovnováhe týchto metabolitov podľa Mistríka odzrkadľujú aktuálny stav organizmu. "Hĺbkové zmapovanie metabolómu preto otvára obrovské možnosti vo výskume a diagnostike celého spektra ochorení, ako sú Alzheimerova choroba, rakovina či autoimunitné ochorenia," priblížil Mistrík.
Doplnil, že po získaní podrobnej mapy malých molekúl človeka je logickým krokom hľadanie biomarkerov konkrétnych ochorení. "To znamená, že vedci sa zamerajú na merateľné hladiny molekúl v danej telesnej tekutine, v ich prípade v krvi a mozgovomiechovom moku a identifikujú molekuly, ktoré sa vymykajú fyziologickému rozpätiu, čo môže indikovať konkrétnu diagnózu," dodal líder projektu, ktorý 5. septembra v Bratislave vystúpi na medzinárodnej konferencii CFPH 2017 s prednáškou "Ďalší krok na ceste k poznaniu prírody: Mapovanie ľudského metabolómu."
"Jedným z dôležitých míľnikov v biomedicínskom výskume je hĺbkové poznanie molekulového zloženia človeka. Už 100 rokov sa o to snažia jedinci aj tímy, hĺbkovému zmapovaniu však zatiaľ bráni celá plejáda problémov. Držíme v rukách zrelú experimentálnu a počítačovú technológiu na báze hmotnostnej spektrometrie, s pomocou ktorej sa pokúsime posunúť hranice poznania," uviedol líder projektu Robert Mistrík.
Pripomenul, že zatiaľ čo ľudský genóm (DNA) bol prečítaný už pred 15 rokmi, kompletný ľudský metabolóm - súbor všetkých malých molekúl v organizme, ktorý tvoria aminokyseliny, sacharidy, lipidy, hormóny, steroidy, neurotransmitery či vitamíny, poznáme len čiastočne. Zmeny v rovnováhe týchto metabolitov podľa Mistríka odzrkadľujú aktuálny stav organizmu. "Hĺbkové zmapovanie metabolómu preto otvára obrovské možnosti vo výskume a diagnostike celého spektra ochorení, ako sú Alzheimerova choroba, rakovina či autoimunitné ochorenia," priblížil Mistrík.
Doplnil, že po získaní podrobnej mapy malých molekúl človeka je logickým krokom hľadanie biomarkerov konkrétnych ochorení. "To znamená, že vedci sa zamerajú na merateľné hladiny molekúl v danej telesnej tekutine, v ich prípade v krvi a mozgovomiechovom moku a identifikujú molekuly, ktoré sa vymykajú fyziologickému rozpätiu, čo môže indikovať konkrétnu diagnózu," dodal líder projektu, ktorý 5. septembra v Bratislave vystúpi na medzinárodnej konferencii CFPH 2017 s prednáškou "Ďalší krok na ceste k poznaniu prírody: Mapovanie ľudského metabolómu."
