Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za hranice tak putovalo viac liekov ako rok predtým, kedy to bolo vyše milión balení. Vyplýva to z dát Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorému sa musia plánované vývozy nahlasovať.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Zo Slovenska sa vlani vyviezlo 589 liekov v počte takmer 1,4 milióna balení. Za hranice tak putovalo viac liekov ako rok predtým, kedy to bolo vyše milión balení. Vyplýva to z dát Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorému sa musia plánované vývozy nahlasovať. Lieky od nás často smerujú do krajín západnej Európy, kde je ich cena vyššia. Rovnaký problém má pre nižšie ceny liekov aj Česko.
Štátny ústav môže vývoz lieku v prípade hrozby jeho nedostupnosti na domácom trhu zakázať. Vlani tak urobil 182-krát. "Na základe údajov o dovoze, spotrebe a plánovanom vývoze identifikoval v roku 2014 ŠÚKL 27 liekov, ktorých vývozom by bola ohrozená dostupnosť lieku a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pre tieto lieky bolo vydaných 182 rozhodnutí, čo predstavovalo 57.446 balení," povedala Diana Madarászová zo ŠÚKL. Vývoz liekov sa nepovolil 14 veľkodistribučným spoločnostiam.
Za hranice smerujú napríklad lieky na liečbu epilepsie, schizofrénie, Parkinsonovej choroby či viaceré lieky na onkologické ochorenia. Podľa ministerstva zdravotníctva sa možný vývoz môže podpísať pod nedostupnosť niektorých liekov na Slovensku. "V niektorých prípadoch je identifikovaný ako problém dostupnosti zlá logistika medzi lekárňou a distribútorom, problémy vo výrobe lieku či distribučnom reťazci a rovnako aj problém, kedy sú lieky dovezené na Slovensko predmetom reexportu," uviedla šéfka komunikácie rezortu Zuzana Čižmáriková.
Na nedostupnosť liekov pre reexport dlhodobo upozorňuje Slovenská lekárnická komora s tým, že výrazne nižšie ceny liekov oproti ostatným štátom EÚ, možnosť lekární dodávať lieky iným subjektom, nie iba pacientom, a možnosť distribútorov vyvážať lieky do zahraničia je základom pre rozvinutý vývoz liekov, ktoré následne chýbajú slovenským pacientom.
"Túto situáciu spôsobuje fakt, že na Slovensku platí jedna z najnižších svetových cien liekov a náš trh sa tak stáva atraktívny pre distribučné firmy. Členské spoločnosti AIFP sa na reexportoch nepodieľajú a na Slovensko vždy dovezú dostatok liekov tak, ako to stanovujú štatistické odhady chorobnosti," uvádza Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu.
Slovensko ako jediné z členských štátov Európskej únie zaviedlo v legislatíve možnosť zákazu vývozu liekov. Vývoz sa tak od roku 2013 monitoruje. Táto legislatíva sa však nepáči Európskej komisii (EK). Tá voči Slovensku začala vo veci zákazu reexportu liekov konanie o porušení právnych predpisov.
"V marci 2015 komisia zaslala Slovensku napomínací list. Slovensko dostalo dva mesiace na poskytnutie odpovede, v ktorej môže odôvodniť svoje stanovisko a preukázať súlad slovenskej legislatívy s právom EÚ, najmä pokiaľ ide o pravidlá o voľnom pohybe tovaru," uviedol Andrej Králik zo Zastúpenia EK na Slovensku.
V súčasnosti prebieha medzi EK a SR dialóg, ktorého cieľom je nájsť prijateľné riešenie. Až 90 percent prípadov otvorených EK sa podarí podľa Králika vyriešiť v tejto fáze konania, čiže bez toho, aby vec musela putovať na Súdny dvor EÚ.
Štátny ústav môže vývoz lieku v prípade hrozby jeho nedostupnosti na domácom trhu zakázať. Vlani tak urobil 182-krát. "Na základe údajov o dovoze, spotrebe a plánovanom vývoze identifikoval v roku 2014 ŠÚKL 27 liekov, ktorých vývozom by bola ohrozená dostupnosť lieku a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pre tieto lieky bolo vydaných 182 rozhodnutí, čo predstavovalo 57.446 balení," povedala Diana Madarászová zo ŠÚKL. Vývoz liekov sa nepovolil 14 veľkodistribučným spoločnostiam.
Za hranice smerujú napríklad lieky na liečbu epilepsie, schizofrénie, Parkinsonovej choroby či viaceré lieky na onkologické ochorenia. Podľa ministerstva zdravotníctva sa možný vývoz môže podpísať pod nedostupnosť niektorých liekov na Slovensku. "V niektorých prípadoch je identifikovaný ako problém dostupnosti zlá logistika medzi lekárňou a distribútorom, problémy vo výrobe lieku či distribučnom reťazci a rovnako aj problém, kedy sú lieky dovezené na Slovensko predmetom reexportu," uviedla šéfka komunikácie rezortu Zuzana Čižmáriková.
Na nedostupnosť liekov pre reexport dlhodobo upozorňuje Slovenská lekárnická komora s tým, že výrazne nižšie ceny liekov oproti ostatným štátom EÚ, možnosť lekární dodávať lieky iným subjektom, nie iba pacientom, a možnosť distribútorov vyvážať lieky do zahraničia je základom pre rozvinutý vývoz liekov, ktoré následne chýbajú slovenským pacientom.
"Túto situáciu spôsobuje fakt, že na Slovensku platí jedna z najnižších svetových cien liekov a náš trh sa tak stáva atraktívny pre distribučné firmy. Členské spoločnosti AIFP sa na reexportoch nepodieľajú a na Slovensko vždy dovezú dostatok liekov tak, ako to stanovujú štatistické odhady chorobnosti," uvádza Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu.
Slovensko ako jediné z členských štátov Európskej únie zaviedlo v legislatíve možnosť zákazu vývozu liekov. Vývoz sa tak od roku 2013 monitoruje. Táto legislatíva sa však nepáči Európskej komisii (EK). Tá voči Slovensku začala vo veci zákazu reexportu liekov konanie o porušení právnych predpisov.
"V marci 2015 komisia zaslala Slovensku napomínací list. Slovensko dostalo dva mesiace na poskytnutie odpovede, v ktorej môže odôvodniť svoje stanovisko a preukázať súlad slovenskej legislatívy s právom EÚ, najmä pokiaľ ide o pravidlá o voľnom pohybe tovaru," uviedol Andrej Králik zo Zastúpenia EK na Slovensku.
V súčasnosti prebieha medzi EK a SR dialóg, ktorého cieľom je nájsť prijateľné riešenie. Až 90 percent prípadov otvorených EK sa podarí podľa Králika vyriešiť v tejto fáze konania, čiže bez toho, aby vec musela putovať na Súdny dvor EÚ.
