Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rodáčka z mesta Spring v Juhoafrickej republike pochádzala z majetnej rodiny, začala s písaním už v deviatich rokoch, prvé dielo jej vyšlo v časopise o šesť rokov neskôr.
Autor TASR
Johannesburg 14. júla (TASR) - Juhoafrická spisovateľka Nadine Gordimerová, laureátka Nobelovej ceny za literatúru z roku 1991, zomrela v nedeľu večer doma v Johannesburgu vo veku 90 rokov. Informáciu priniesli dnes svetové agentúry s odvolaním sa na pozostalých.
Rodáčka z mesta Spring v Juhoafrickej republike pochádzala z majetnej rodiny, začala s písaním už v deviatich rokoch, prvé dielo jej vyšlo v časopise o šesť rokov neskôr, jej knižný debut sa viaže s rokom 1954.
Autorka, ktorá žila v krajine sužovanej apartheidom, sa dlho usilovala bojovať proti rasovej diskriminácii, spoločenským konfliktom a nespravodlivosti režimu písaním. Neskôr sa však z nej stala aktívna súčasť hnutia proti apartheidu a osoba blízka Nelsonovi Mandelovi.
Nadine Gordimerová dokázala vo svojich nezriedka ocenených prácach spojiť politické témy s jazykovou estetičnosťou a značnou literárnou náročnosťou, čím sa už za života stala legendou. Viaceré z jej prác boli síce v autorkinej vlasti až do spoločenských zmien v JAR na indexe, jej dielu sa však dostalo značnej pozornosti v zahraničí.
Ešte väčšmi to platí po roku 1991, keď sa Nadine Gordimerová stala po 25 rokoch prvou ženou, ktorej udelili Nobelovu cenu za literatúru a prvou africkou literátkou s týmto ocenením.
Autorka, ktorá sa angažovala aj v oblasti boja proti AIDS a osvety okolo tejto smrteľnej straty imunity, je laureátkou veľkého množstva ocenení, jej diela vyšli v prekladoch do mnohých jazykov. Dostala napríklad renomovanú britskú Bookerovu cenu (1974), taliansku Malaparteho cenu (1985), nemeckú Cenu Nelly Sachsovej (1986), ako aj Cenu Prima Leviho (2001), knižnú cenu Corine (2003) či vysoké francúzske štátne ocenenie Rad Čestnej légie a viac ako tucet čestných doktorátov.
Už na sklonku 80. a na začiatku 90. rokov minulého storočia boli Gordimerovej diela dostupné v prekladoch do slovenčiny (Status quo, July a jeho ľudia, pre ďalšie jej práce to na našom knižnom trhu platilo v prekladoch do českého jazyka (Poutníci, Začni žít, Pátkova šlépěj) či v anglickom origináli.
Rodáčka z mesta Spring v Juhoafrickej republike pochádzala z majetnej rodiny, začala s písaním už v deviatich rokoch, prvé dielo jej vyšlo v časopise o šesť rokov neskôr, jej knižný debut sa viaže s rokom 1954.
Autorka, ktorá žila v krajine sužovanej apartheidom, sa dlho usilovala bojovať proti rasovej diskriminácii, spoločenským konfliktom a nespravodlivosti režimu písaním. Neskôr sa však z nej stala aktívna súčasť hnutia proti apartheidu a osoba blízka Nelsonovi Mandelovi.
Nadine Gordimerová dokázala vo svojich nezriedka ocenených prácach spojiť politické témy s jazykovou estetičnosťou a značnou literárnou náročnosťou, čím sa už za života stala legendou. Viaceré z jej prác boli síce v autorkinej vlasti až do spoločenských zmien v JAR na indexe, jej dielu sa však dostalo značnej pozornosti v zahraničí.
Ešte väčšmi to platí po roku 1991, keď sa Nadine Gordimerová stala po 25 rokoch prvou ženou, ktorej udelili Nobelovu cenu za literatúru a prvou africkou literátkou s týmto ocenením.
Autorka, ktorá sa angažovala aj v oblasti boja proti AIDS a osvety okolo tejto smrteľnej straty imunity, je laureátkou veľkého množstva ocenení, jej diela vyšli v prekladoch do mnohých jazykov. Dostala napríklad renomovanú britskú Bookerovu cenu (1974), taliansku Malaparteho cenu (1985), nemeckú Cenu Nelly Sachsovej (1986), ako aj Cenu Prima Leviho (2001), knižnú cenu Corine (2003) či vysoké francúzske štátne ocenenie Rad Čestnej légie a viac ako tucet čestných doktorátov.
Už na sklonku 80. a na začiatku 90. rokov minulého storočia boli Gordimerovej diela dostupné v prekladoch do slovenčiny (Status quo, July a jeho ľudia, pre ďalšie jej práce to na našom knižnom trhu platilo v prekladoch do českého jazyka (Poutníci, Začni žít, Pátkova šlépěj) či v anglickom origináli.
