Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Slovenskej komory zubných lekárov na Slovensku momentálne pôsobí 33 zubárov z Ukrajiny, v susednom Česku je ich 112.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. januára (TASR) – Slovenskí zubári žiadajú, aby štát prísnejšie preveroval ich kolegov z Ukrajiny a ďalších krajín mimo EÚ, ktorí chcú pôsobiť na Slovensku. Podľa Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) v SR momentálne pôsobí 33 zubárov z Ukrajiny, v susednom Česku je ich 112. Členka prezídia komory Neda Markovská hovorí, že žiadostí od ukrajinských lekárov začalo pribúdať na Slovensku práve po tom, ako preverovanie vzdelania a schopností sprísnili Česi.
„Chceme vedieť, či dokážu správne a bezpečne ošetriť pacienta, či vedia legislatívu a jazyk. Nikto ich odtiaľto nevyháňa, ale to chceme vedieť,“ povedala na dnešnej tlačovej konferencii Markovská. Hovorí, že vzdelávanie budúcich lekárov Slovensko muselo sprísniť pred vstupom do EÚ, a lekári prichádzajúci z krajín mimo únie by mali ovládať to isté.
Momentálne podľa nej doklady uchádzača z krajín mimo EÚ posudzujú úradníci na ministerstve školstva. Komora zubných lekárov žiada, aby žiadatelia z Ukrajiny či iných štátov mimo únie predložili všetky doklady o vzdelaní, ktoré prejdú porovnávaním so vzdelaním požadovaným na Slovensku. Následne by prešli vstupným odborným testom, v prípade úspechu by si spravili u niektorého lekára asi päťmesačnú prax, po ktorej by absolvovali teoretickú aj praktickú skúšku. Takýto princíp funguje v Česku a SKZL je za to, aby sa takýto systém zaviedol aj na Slovensku. „V Česku mali niekedy tiež veľmi benevolentné uznávanie, preto je tam lekárov z krajín mimo EÚ tak veľa. Potom sa však lekárske fakulty, a mám pocit, že aj ministerstvo zdravotníctva, vzopreli. Tak dokázali, že sú dobrí, ktorí môžu ostať a ostatných pošlú domov,“ dodala.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) nesúhlasí s návrhom sprísniť uznávanie vzdelania u lekárov prichádzajúcich z krajín mimo EÚ. Tvrdí, že ide o zákonný postup uznávania kvalifikácií v kompetencii ministerstva školstva. "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v tejto oblasti úzko spolupracuje s univerzitami v SR, ktoré realizujú vysokoškolské štúdium v študijnom odbore zubné lekárstvo," reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Lidinská a dodala, že rezort školstva má plnú dôveru MZ.
Tlak zo strany zubárov sa podľa nej dá vnímať aj ako obava zo straty doterajších pacientov - zákazníkov. Lidinská hovorí, že MZ nezaznamenalo žiadne podnety od občanov, v ktorých by sa sťažovali na nedostatočnú kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany ukrajinských zubných lekárov. "Práve naopak, na ministerstvo prišlo niekoľko e-mailov od pacientov, ktorí práve prístup zahraničných lekárov vyzdvihovali a s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou boli spokojní," dodala. Podnety podľa nej prichádzajú najmä na slovenských zubárov. "Pacienti sa v nich najčastejšie sťažujú na vysoké poplatky v zubných ambulanciách a neochotu lekárov vysvetliť, za čo si pacient musí doplatiť, resp. na čo má nárok z verejného zdravotného poistenia," uviedla hovorkyňa. Podľa informácií rezortu sú na Slovensku aj takí zubári, ktorí odmietnu pacienta ošetriť bez vykonania zubnej hygieny, za ktorú si však účtujú deväť eur, a to aj u seniorov.
Komora zubných lekárov upozorňuje na to, že na Slovensku majú zubári priemerne veľmi vysoký vek. „Priemerný slovenský zubár je 57- až 58-ročná žena,“ uviedol dnes prezident SKZL Ján Gašič. Zubári kritizujú to, že o zriadení nových obvodov rozhodujú lekári vyšších územných celkov, ktorí sa pri rozhodovaní neradia s komorou. Tá má pritom podľa Gašiča najlepší prehľad o situácii. Prezident komory hovorí, že na Slovensku sú obvody na Kysuciach, Orave či v okolí Veľkého Krtíša, kde na jedného lekára pripadá asi 6000 až 6500 pacientov, pričom napríklad v Bratislave ide asi o 880 pacientov. „Volal mi kolega z Kysúc, ktorý má 72 rokov, že kolega z vedľajšej ambulancie išiel do dôchodku, pridelili mu jeho obvod. Už má 6000 poistencov a 72 rokov. Povedal, že už nestačí robiť ani akútne stavy, nie nejakú systematickú starostlivosť,“ spomína Gašič prípad kolegu.
"Vyššie územné celky by mali prihliadať na to, aké sú potreby ich regiónu. Zároveň je povinnosťou zdravotných poisťovní zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť, aj čo sa týka tohto sektora," reagovala hovorkyňa rezortu. Doplnila, že ministerstvo v súčasnosti v tejto oblasti neplánuje žiadne zmeny.
Problém s nedostatkom lekárov podľa prezidenta komory nastal v minulosti, keď lekárske fakulty začali prijímať na zubné lekárstvo málo študentov. „V posledných rokoch sa situácia lepší. Zvyšuje sa počet študentov a zvyšuje sa už aj počet absolventov. Minulý rok sa otvorilo aj štúdium zubného lekárstva v Martine a tohto roku na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Keď budú zachované počty na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Košiciach, o šesť rokov by sa stav v počte zubných lekárov, v ich vekovej štruktúre mal zlepšovať,“ podčiarkol.
„Chceme vedieť, či dokážu správne a bezpečne ošetriť pacienta, či vedia legislatívu a jazyk. Nikto ich odtiaľto nevyháňa, ale to chceme vedieť,“ povedala na dnešnej tlačovej konferencii Markovská. Hovorí, že vzdelávanie budúcich lekárov Slovensko muselo sprísniť pred vstupom do EÚ, a lekári prichádzajúci z krajín mimo únie by mali ovládať to isté.
Momentálne podľa nej doklady uchádzača z krajín mimo EÚ posudzujú úradníci na ministerstve školstva. Komora zubných lekárov žiada, aby žiadatelia z Ukrajiny či iných štátov mimo únie predložili všetky doklady o vzdelaní, ktoré prejdú porovnávaním so vzdelaním požadovaným na Slovensku. Následne by prešli vstupným odborným testom, v prípade úspechu by si spravili u niektorého lekára asi päťmesačnú prax, po ktorej by absolvovali teoretickú aj praktickú skúšku. Takýto princíp funguje v Česku a SKZL je za to, aby sa takýto systém zaviedol aj na Slovensku. „V Česku mali niekedy tiež veľmi benevolentné uznávanie, preto je tam lekárov z krajín mimo EÚ tak veľa. Potom sa však lekárske fakulty, a mám pocit, že aj ministerstvo zdravotníctva, vzopreli. Tak dokázali, že sú dobrí, ktorí môžu ostať a ostatných pošlú domov,“ dodala.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) nesúhlasí s návrhom sprísniť uznávanie vzdelania u lekárov prichádzajúcich z krajín mimo EÚ. Tvrdí, že ide o zákonný postup uznávania kvalifikácií v kompetencii ministerstva školstva. "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v tejto oblasti úzko spolupracuje s univerzitami v SR, ktoré realizujú vysokoškolské štúdium v študijnom odbore zubné lekárstvo," reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Lidinská a dodala, že rezort školstva má plnú dôveru MZ.
Tlak zo strany zubárov sa podľa nej dá vnímať aj ako obava zo straty doterajších pacientov - zákazníkov. Lidinská hovorí, že MZ nezaznamenalo žiadne podnety od občanov, v ktorých by sa sťažovali na nedostatočnú kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany ukrajinských zubných lekárov. "Práve naopak, na ministerstvo prišlo niekoľko e-mailov od pacientov, ktorí práve prístup zahraničných lekárov vyzdvihovali a s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou boli spokojní," dodala. Podnety podľa nej prichádzajú najmä na slovenských zubárov. "Pacienti sa v nich najčastejšie sťažujú na vysoké poplatky v zubných ambulanciách a neochotu lekárov vysvetliť, za čo si pacient musí doplatiť, resp. na čo má nárok z verejného zdravotného poistenia," uviedla hovorkyňa. Podľa informácií rezortu sú na Slovensku aj takí zubári, ktorí odmietnu pacienta ošetriť bez vykonania zubnej hygieny, za ktorú si však účtujú deväť eur, a to aj u seniorov.
Komora zubných lekárov upozorňuje na to, že na Slovensku majú zubári priemerne veľmi vysoký vek. „Priemerný slovenský zubár je 57- až 58-ročná žena,“ uviedol dnes prezident SKZL Ján Gašič. Zubári kritizujú to, že o zriadení nových obvodov rozhodujú lekári vyšších územných celkov, ktorí sa pri rozhodovaní neradia s komorou. Tá má pritom podľa Gašiča najlepší prehľad o situácii. Prezident komory hovorí, že na Slovensku sú obvody na Kysuciach, Orave či v okolí Veľkého Krtíša, kde na jedného lekára pripadá asi 6000 až 6500 pacientov, pričom napríklad v Bratislave ide asi o 880 pacientov. „Volal mi kolega z Kysúc, ktorý má 72 rokov, že kolega z vedľajšej ambulancie išiel do dôchodku, pridelili mu jeho obvod. Už má 6000 poistencov a 72 rokov. Povedal, že už nestačí robiť ani akútne stavy, nie nejakú systematickú starostlivosť,“ spomína Gašič prípad kolegu.
"Vyššie územné celky by mali prihliadať na to, aké sú potreby ich regiónu. Zároveň je povinnosťou zdravotných poisťovní zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť, aj čo sa týka tohto sektora," reagovala hovorkyňa rezortu. Doplnila, že ministerstvo v súčasnosti v tejto oblasti neplánuje žiadne zmeny.
Problém s nedostatkom lekárov podľa prezidenta komory nastal v minulosti, keď lekárske fakulty začali prijímať na zubné lekárstvo málo študentov. „V posledných rokoch sa situácia lepší. Zvyšuje sa počet študentov a zvyšuje sa už aj počet absolventov. Minulý rok sa otvorilo aj štúdium zubného lekárstva v Martine a tohto roku na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Keď budú zachované počty na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Košiciach, o šesť rokov by sa stav v počte zubných lekárov, v ich vekovej štruktúre mal zlepšovať,“ podčiarkol.
