Bratislava 4. augusta (TASR) – Pretrvávajúce horúčavy trápia nielen ľudí, ale dajú zabrať aj niektorým zvieratám v bratislavskej zoologickej záhrade (ZOO). Tá preto pravidelne dbá o to, aby im uľahčila a v rámci možností spríjemnila pobyt či pohyb vo výbehoch. V prvom rade je dôležité, aby mali zvieratá zabezpečený chládok, respektíve tieň, kde sa môžu uchýliť a skryť pred slnkom a dostatok vody.

"Niektoré druhy napríklad medveďa hnedého, nosorožce, tigre, jaguáre, belane tundrové alebo hrošíky libérijské sprchujeme, prípadne im napúšťame bazény či vytvárame bahniská, napríklad nosorožcom alebo diviakom. Tým pádom sa zvieratá prirodzene ochladzujú," uviedla pre TASR Michaela Ferenčuchová, vedúca oddelenia vzdelávania a marketingu ZOO Bratislava.

Niektoré zvieratá ako žirafy, zebry, sitatungy, lamy či šimpanzy majú zasa vo výbehoch nainštalované hmlové rozprašovače. V niektorých prípadoch siaha ZOO okrem prirodzeného ochladzovania vodou aj po chladených pochutinách. "Medveď hnedý v prípade potreby dostáva zmrzlinu, teda ovocie zamrznuté vo vode, a šimpanzy zas zmrznutý melón," doplnila Ferenčuchová.

Horúce letné počasie podľa nej, prirodzene, najviac ovplyvňuje zvieratá, ktoré nepochádzajú z teplých krajín. Ide napríklad o belaňu tundrovú, rysa kanadského či pandy červené. Naopak, aktuálne počasie znášajú lepšie tie druhy, ktoré pochádzajú z tropického pásma, teda primáty, papagáje, žirafy alebo zebry. A potom sú aj také druhy, ktoré sa počasiu, respektíve ročným obdobiam prispôsobujú napríklad zmenou srsti. Sú to ťavy dvojhrbé, zubry európske či vlky eurázijské.

S pribúdajúcimi teplotami sa aktivita mnohých zvierat, samozrejme, znižuje a často ich podľa Ferenčuchovej možno vidieť spiace alebo niekde v rohu výbehu odpočívajúce. Tým si šetria energiu a zabraňujú zároveň nadmernému prehrievaniu organizmu. "Ak by sme zvieratá nútili ku zvýšenej aktivite, mohol by im hroziť kolaps z tepla tak ako u ľudí," podotkla vedúca oddelenia vzdelávania a marketingu.

Zvieratá, ktorým horúce počasie vyhovuje najmenej, si zasa najviac užívajú v zimnom období. Ide hlavne o spomínané pandy červené, belane tundrové a rysy kanadské. "Pochádzajú z chladných oblastí a naše zimy im problémy nerobia," skonštatovala Ferenčuchová.

Teplomilné druhy sa vtedy zdržujú omnoho viac vo vnútorných ubikáciách a ak je pekné a priaznivé počasie, chovatelia ich púšťajú von aspoň na chvíľu. "Šimpanzy učenlivé alebo orangutany sumatrianske nechodia počas zimného obdobia von vôbec. Sú to teplomilné tvory, ktoré aj keby sme chceli, by jednoducho von odmietli vyjsť," vysvetlila Ferenčuchová s tým, že ich vnútorné expozície sú dostatočne veľké, takže nestrádajú tým, že sú zavreté vnútri. Niektoré druhy, napríklad menšie primáty ako makaky, paviány či gibony, majú vyhrievané palandy, africké antilopy vykurované vnútorné priestory a exotické vtáctvo je v zimných ubikáciách.

V ZOO Bratislava bolo podľa údajov k 31. decembru minulého roka 174 druhov zvierat, z toho 91 druhov cicavcov, 40 druhov vtákov, 22 druhov plazov, 11 druhov rýb a desať druhov bezstavovcov. Celkovo to bolo 968 jedincov. Tento rok k nim v apríli pribudol napr. Dikdik Kirkov, v máji sa z deponácie vrátili vlky eurázijské. Okrem toho sa podľa Ferenčuchovej narodili nové jedince, napr. surikaty vlnkavé, gibon zlatolíci, kulany turkménske, lemury kata, plameniaky ružové či lamy krotké. Do budúcnosti má bratislavská ZOO v pláne rozšíriť aj kolekciu vtákov.