Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudovít Štúr sa nešťastnou náhodou postrelil na poľovačke v modranskom chotári. Dňa 12. januára 1856 vo večerných hodinách zomrel v Tremlovie dome uprostred modranského námestia.
V priestoroch Pamätnej fary v Hlbokom, kde Hurban s rodinou prežil 45 rokov, bude inštalovaná expozícia, ktorá priblíži známeho národovca, politika a literáta v nových divadelných dimenziách.
Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti Jozef Miloslav Hurban ako prvý zo skupiny štúrovcov v roku 1837 ideovo sformuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov.
Vedomie blízkosti konca svojho života Jozef Miloslav Ľudovít Hurban nepriamo potvrdil aj tým, že pristúpil na fotografovanie a trpezlivo posediačky prečkal celú tortúru dobového fotografovania.
To Hurbana právom rozhnevalo. Najskôr napísal polemickú a riadne uštipačnú odpoveď a potom zlomil brko, vylial kalamár a oznámil, že s písaním Štúrovho životopisu končí.
Hurban bol tomu rád. V duchu iste pociťoval aj zadosťučinenie, že jeho cesta vo februári 1878 do Viedne so žiadosťou o audienciu u cisára nebola márna.
V čase, keď Hurban završoval šesťdesiatku, by sa čakalo, že politicky i spoločensky sa utiahne do úzadia. A možno by to aj spravil, keby sa v tom čase nebol Slovákom zrútil ich národný a kultúrny dom.
Rukopis ponúkol Jozefovi Viktorinovi do pripravovaného almanachu Lipa. Ten román síce vychválil do neba, ale ako katolícky kňaz nemal odvahu ho uverejniť.
Dňa 22. decembra sa na poľovačke v chotári Modry postrelil Ľudovít Štúr a o 12. januára 1856 na následky zranenia zomrel v Tremlovie meštianskom dome uprostred modranského námestia.
Posledná rana do života časopisu Slovenské pohľady, a teda aj do tvorivej časti života J.M.Hurbana, prišla práve zo strany vládnych úradov vo Viedni.
Bola to významná udalosť pre slovenské povedomie a kultúru. Katolícki a evanjelickí vzdelanci sa dohodli sa na pozmenených pravidlách slovenského pravopisu.
J.M.Hurban odovzdal s deputáciou cisárovi Františkovi Jozefovi prosbopis, v ktorom skoro stočlenná delegácia žiada utvoriť slovenskú korunnú krajinu.
Názov mesta, kde maďarské vojská prehrali bitku, sa však stal veľkou metaforou, až symbolom pre všetky prehraté bitky a vojny uhorskej vládnucej triedy, presiaknutej šovinizmom.
Slovenskí dobrovoľníci v počte asi tisícpäťsto mužov sa do Rače presídlili zo Stupavy. Na sviatok Petra a Pavla urobili za Štúrovej, Hurbanovej a Hodžovej prítomnosti i tzv. prísahu.
Medaila je určená jednotlivcom a kolektívom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili napríklad o upevňovanie štátnosti, šírenie dobrého mena Trnavského samosprávneho kraja a Slovenska.
Deputácia odovzdala 20. marca pod vedením Jozefa Kozáčka v Olomouci panovníkovi prosbopis s požiadavkou územno-politicky vyčleniť Slovensko z Uhorska a podriadiť ho ríšskym úradom.
Sklamaním pre nich bol postoj príliš opatrného J.Záborského. Ľ. Štúr očakával, že Záborský sa pridá k dobrovoľníkom a ako vzdelanec iste v dôstojníckej hodnosti, no ten sa k tomu nemal.
Súčasťou podujatia, ktoré pripravila Matica slovenská v spolupráci s mestom Košice, bolo i národno-kultúrne pásmo s názvom Hurbanovci na Above 1848!
J.M.Hurban a Ľ.Štúr i ostatní velitelia dobrovoľníckeho zboru si tento návrh osvojili, no deputáciu k cisárovi nemienili vyslať hneď a zaraz. Za každú cenu chceli ešte prejsť cez Šariš a cez Zemplín.
Na priečelí Hurbanovej pamätnej izby v Hlbokom odhalili v nedeľu 17. septembra jeho pamätnú tabuľu.
Asi 500 maďarských a slovenských gardistov porazilo pri Muráni približne rovnaký počet nepripravených slovenských dobrovoľníkov.Smrť tam našlo vyše 50 dobrovoľníkov.
Životopisný dokument Jozef Miloslav Hurban spracováva miesta a udalosti, s ktorými je spojená významná postava slovenských dejín.
Dňa 8. februára dobrovoľníci opustili Oravu a napochodovali do Ružomberka. A tu musel J.M. Hurban naplno zabojovať a načrieť až na dno svojho revolučného ducha a rečníckeho daru.
Masovosť a ľudovosť Slovenského povstania 1848-1849 dokladá aj ľudová slovesnosť. Medzi dobrovoľníkmi vznikali bojové i humorné piesne častuškového charakteru.
Evanjelický kňaz Jozef Horváth bol nebojácny muž. Ušiel uhorským žandárom po ceste do Banskej Bystrice a dočkal sa slávnostného uvedenia do úradu vo Svätom Martine.
Našim národným dejinám nie vždy celkom prajní historici nezabúdajú pripomenúť, že Žilina prijala vstup dobrovoľníkov chladne, a dokonca so strachom.
Odhalenie búst zavŕšilo prvú časť Národných matičných slávností, ktoré sa konajú pri príležitosti 154. výročia založenia Matice slovenskej.
Prípadní záujemcovia majú do konca týždňa poslednú možnosť prihlásiť sa na aktuálny ročník.
Jeho svedectvo prezrádza, že hory a lesy boli vždy našimi spojencami v kritických časoch ozbrojených konfliktov a že Slováci po rozpustení prvej výpravy nerezignovali, ale očakávali pokračovanie boja.
Pravdou je, že v druhej výprave sme bojovali po boku cisárskej Viedne. No opäť len za svoje záujmy a len na svojom území, čo sa dnes spomína dosť výnimočne.
Strategickým miestom bojov na Záhorí v roku 1848 bola bezpochyby Senica.
Slovenské povstanie 1848-1849 malo od začiatku internacionálny charakter. Revolučné ideály slobody, rovnosti a bratstva zabrali predovšetkým medzi mladšími generáciami.
Nad miestom a významom osobnosti Alexandra Dubčeka v našich novodobých dejinách sa v úvahovej eseji Dubček v nás a mimo nás zamyslel Jozef Banáš.
Svojej milovanej Aničke písal pri každej príležitosti. Aj vďaka tomu môžeme presne rekonštruovať jeho život a cezeň širšie historické udalosti.
Slovanský zjazd v Prahe sa oficiálne a slávnostne začal 2. júna 1848.
Oprávnené slovo Slovákov vyvolalo nevôľu i strach mocenských kruhov na všetkých stupňoch mocenského aparátu, vrátane uhorskej vlády v Budapešti.
Na deň 27. apríla zorganizoval J.M.Hurban veľké národné zhromaždenie na Myjave a o deň neskôr v mestečku svojho prvého pôsobenia - na Brezovej. Zišli sa tam celé kopanice.
V prvej polovici roka 1847 Miestodržiteľská rada zakázala tlačiť Slovenské pohľady. Na jeseň toho istého roku odcestoval do Viedne a vybavil povolenie na vydávanie časopisu.
Vlastivedné múzeum v Galante pri prezentácií využilo historické listiny, grafiky a dobový materiál z Hurbanovej pozostalosti zo slovenských múzeí.
Na konferencii Slovenskej národnej knižnice k 200. výročiu narodenia J.M. Hurbana dnes v Literárnom múzeu SNK v Martine diskutovali odborníci aj o prvom pomníku J. M. Hurbana na Slovensku.
