Bratislava 22. júna (TASR) - Ktovie, kde sa vzal mýtus o osudovosti osmičky v našich dejinách. Štúrovci o ňom ešte nechyrovali, no všetko nasvedčuje tomu, že prvú osmičku v aleji našich osudových osmičiek zasadili práve oni. Nechtiac a nevedomky, ale z nevyhnutnosti reakcie na valiace sa revolučné udalosti, ktoré v roku 1848 prikvačili Európu. No a keďže v Európe, a dokonca uprostred jej hrude, sme boli odjakživa, prílivová vlna zasiahla i nás.

Gramotní Slováci v roku 1848 čítali Štúrove Slovenské národné noviny už vyše dva a pol roka, a história potvrdzuje, že to bolo práve toto médium, z ktorého sa dozvedali správy o revolučných pohyboch v bližšej i vzdialenejšej Európe. A boli to opäť Slovenské národné noviny, ktoré medzi prvými informačnými zdrojmi priniesli správu o historickom čine uhorského snemu - prijatí zákona o zrušení poddanstva, zdanení všetkých stavov bez výnimky i priznaní hlasovacieho práva všetkým stavovským mestám.

My si to dnes nedokážeme naplno uvedomiť, no bola to udalosť mimoriadneho významu, ktorá posotila dejiny dopredu o tri rýchlostné stupne. Naplno si to však uvedomovali súčasníci. Už štyri dni po prijatí zákona, na Jozefa, sa zišlo na hlbockej fare u Hurbana mnoho gratulantov, medzi nimi prakticky všetci štúrovci, čo boli poruke, vrátane kompletnej redakcie Slovenských národných novín na čele so Štúrom. Isteže, aj popilo sa, no zároveň si sformulovali zatiaľ aspoň predbežný program, čo majú v tejto situácii urobiť Slováci. Veď - ako sa pochválili redaktori Bohuš Nosák Nezabudov a Peter Kellner Hostinský o dva dni vyjde prvé necenzurované číslo Slovenských národných novín.

Táto správa zburcovala najmä Hurbana. Už o dva dni, v prvý jarný deň, bol v Bratislave a mohol sa presvedčiť, že očakávaná sloboda môže pricválať iba na koňovi slobody slova.

Ešte si odskočil na pár dní zariadiť neodkladné záležitosti v rodine a cirkevnom zbore, no už začiatkom apríla prišiel za Štúrom do Viedne a naplno sa zapojil do revolučného pohybu a politického boja. Premenené na konkrétne udalosti to znamenalo spoločne s Čechmi, Moravanmi, Slovincami, Srbmi a Poliakmi predložiť kráľovi požiadavky smerujúce k národnej slobode slovanských národov v rakúsko-uhorskej monarchii, rečnícke vystúpenia na viacerých miestach Viedne, najčastejšie v hostinci U Šperla a ako leták kolportérsky šírenú výzvu Bratia Slováci! Výzvu zoštylizoval Hurban a okrem iného v nej napísal: „Zvon slobody uderil aj za vás, aj vy sa už spoločne schádzať a o svojom šťastí rokovať a radiť smiete. A to robiť musíte, lebo ktože vám lepšie porozumie ako vy sami? (...) Čo je jednému slobodno, musí byť aj druhému dovolené! Lebo teraz je vyhlásená rovnosť, sloboda, bratstvo, teda sláva slobode, sláva rovnosti, sláva bratstvu ľudí aj národov. (...) Sláva každému Slovákovi, ktorý toto dielo spasenia slovenského či slovom, či skutkom podopierať bude!“

Leták bol vytlačený vo Viedni a čoskoro sa v značnom objeme dostal aj na Slovensko. Množstvo výtlačkov Hurban priniesol aj do Hlbokého, kde sa vrátil okolo 10. apríla. Ale len na skok, lebo už mal všetko premyslené.

Na deň 27. apríla zorganizoval veľké národné zhromaždenie na Myjave a o deň neskôr v mestečku svojho prvého pôsobenia - na Brezovej. Zišli sa tam celé kopanice. Historické anály uvádzajú, že viac ako tritisíc ľudí. No a Hurban bol dokonale pripravený.

Tu po prvý raz zazneli Hurbanove slová, ktoré vstúpili do histórie: „Ak neukážeme teraz dačo veľkého, stratíme storočie a kliatba ľahne na hroby naše!“ Tu po prvý raz zaznela aj Hurbanova Národná pieseň. Má päť šesťveršových slôh, ktoré sa začínajú takto: „Bije zvon slobody, čujte ho národy,/ kto ho nepočuje, obanuje...// Národy zástavy rozvínať počali - / ktože ich zastaví tie prievaly?// Už nám zozváňajú do chrámu slobody,/ k bojom vyzývajú nás národy...// Krv, pot a mozole naše zná krajina,/ lež čo sme v nej boli - zná rodina...// A keď sa protivia žiadostiam národu,/ Slováci mrieť vedia za slobodu!“ Pritom každá sloha má tento refrén: „Nech sa po Tatrách naše reč ozýva,/ v súdoch, diétach nech aj ona býva!“

Na záver zhromaždenia Hurbanovi spolupracovníci prečítali Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej. Boli prijaté so všeobecným súhlasom a revolučným jasotom. My však dnes vieme, že to bol aj prvý vážny revolučný signál mocenským orgánom, ktorý ich prinútil zbystriť pozornosť a vzápätí aj konať. Keď sa ozve ľud, to nie je len tak.

A on sa veru ozval. 1. mája 1848 bol Hurban vo Vrbovciach, kde sa uskutočnil akt „vykopania a spálenia dereša“. Hurban na to pohotovo zložil dve básničky, a to Pieseň pri vykopávaní dereša spievanú a Pieseň pri pálení dereša spievanú. Takéto symbolické ceremónie sa potom uskutočnili prakticky po celých kopaniciach a prenikli aj do dedín v okolí Váhu. Spôsobilo to aj pomerne rýchle letákové šírenie Hurbanovej proklamácie Bratia Slováci a Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej.

9. mája Hurban odchádza do Liptovského Svätého Mikuláša, kde sa na fare Michala Miloslava Hodžu začali schádzať najpoprednejší muži slovenského národa, aby sa dohodli na definitívnom znení Žiadostí slovenského národa, s ktorými chcú predstúpiť pred trón. Dnes môžeme povedať, že na mikulášskej fare to definitívne zovrelo.