Bratislava 23. marca (TASR) - Školské roky 1826 - 1830 Jozef (ešte stále aj Ľudovít) Hurban vychodil v latinskej škole v Trenčíne. Na toto obdobie svojho mladého života nemal najlepšie spomienky. Nad žiakmi po celý čas visela trstenica učiteľa a pri každom zle vyslovenom maďarskom či latinskom slovíčku sa dávala do pohybu.

Vo svojich spomienkach na tieto v podstate ešte stále detské roky napísal aj toto: „Priebehom tých rokov užil som najhoršieho vyučovania, lebo celý tento čas vo výchove tak súkromnej, ako aj verejnej nebol spravovaný nijakými pedagogickými pravidlami... Nie cvičenie ostrovtipu, nie cvičenie vlôh a vrodených spôsobností, nie osvietenie rozumu a ostatných mocnejších znamenitostí, ale zatemňovanie, hubenie, obvykle až bôľ, papúškovanie pri stálom bdení a korbáč mali miesto v našom vyučovaní. Štúdiá moje nie životu, ale len škole a skúškam, opravdu smiešnym to okázalostiam, boli prispôsobené. Opravdu nemôžem mlčaním pominúť tú neľudskosť, ktorou sme boli nútení k metóde, aby sme sa naučili maďarskému jazyku. Keď sme tvrdé a drsné hlásky v maďarských slovách, často protivné Slovanom, predtým nepočuté a hrubé zvuky nemohli primerane vysloviť, vždy sme boli cvičení prísnymi trestami. Všetko toto zlo sa vtedy ešte väčšmi zväčšilo, keď ma matka zo sporivosti pre prílišné štúdium dala zapísať do takzvaného trenčianskeho alumnea.“

Sú to tvrdé slová, ktoré o svojich prvých krokoch za vzdelaním napísal v dospelom veku. Na druhej strane treba dodať, že túto spomienku Jozef Miloslav Hurban zaznamenal vo svojom po latinsky napísanom životopise. Pri vstupe do života ovládal latinčinu perfektne. Zdokonalil sa v nej na bratislavskom lýceu. No pravdou zostáva, že jej základy sa naučil na latinskej škole v Trenčíne. Pravdou je aj to, že na túto školu po štúdiách ako organista nastúpil ešte ako slobodný otec Ľudovíta Štúra - Samuel. Ani jemu sa tam nepáčilo, preto využil prvú príležitosť a prijal ponuku odísť do Uhrovca. Lenže vtedy Hurban ešte nebol na svete. Po rokoch sa to dozvedel priamo od Ľudovíta v Bratislave.

Budova staručkej, ešte za feudalizmu postavenej latinskej školy v Trenčíne, ani budova spomínaného alumnea, čiže ústavu s najlacnejšou stravou pre žiakov a študentov, sa nám v Trenčíne nezachovali. Zato dominanta mesta - Trenčiansky hrad - sa nielen nad mestom, ale nad celým okolím týči v plnej svojej kráse dodnes a iste prežije aj ďalšie storočia.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Je zaznamenané, že Trenčiansky hrad bol častým miestom výletov mladučkého Hurbana a jeho spolužiakov. Postupne sa oboznamoval s jeho históriou, so životom a výbojmi jeho najväčšieho pána i so spoločenskou situáciou v jednotlivých obdobiach našich dejín. Ešte možno celkom netušil prečo, ale je isté, že tieto poznania si natrvalo uložil do svojej pamäti. V čase dospelosti a najväčšieho tvorivého vzopätia sa do týchto našich historických dejov vrátil. A nebol jediný. Chlapcom od Trenčína, vrátane Ľudovíta Štúra, bola postava Matúša Čáka veľmi sympatická a vo svojej tvorbe si ho neraz idealizovali. No a v Hurbanovej mladosti to bola, zdá sa, jediná možnosť úniku spoza zatuchnutých múrov školy a spred malých okienok tmavých a vlhkých izieb.

V septembri roku 1830 Jozef Ľudovít Hurban odišiel študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy. Mal trinásť rokov.