Tibora Murgaša. Bol to zver, ktorý zabíjal, mstil sa za svojho otca a práve si odsedel 12 rokov vo väznici.
Autor OTS
Bratislava 10. decembra (OTS) - Každé miesto, nech je akokoľvek krásne a malebné, ukrýva svoj temný príbeh. Presne tak je to aj s dedinkou Motyčky kúsok pod Donovalmi, kde sa odohráva príbeh Davida Mangu Zver.
„Vychádzal som z histórie, ktorú som počul od strýka jedného z mojich kamošov, keď sme spolu sedeli nad fľašou borovičky v jeho chalupe. Bohužiaľ, zomrel minulú jeseň, tak som mu knihu aspoň venoval,“ hovorí David Manga. „Samotný dej vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa tu odohrala niekedy v 70-tych rokoch. Samozrejme neprezradím, čo všetko je reálne. Myslím však, že hutná atmosféra príbehu odráža toto zvláštne miesto celkom presne.“
Najskôr sa vrátime do decembra 1944, je po Slovenskom národnom povstaní a chlapi idú zabíjať. Oddiel SS si vybudoval hlavný stan na Starých Horách a našiel sa Slovák, ktorý im s radosťou pomáhal a donášal. Valér Murgaš. Donútili ho, sem-tam dali peniaze, kávu či cukor, ale najmä – bola by škoda, keby sa tvojej žene a malému synovi Tiborkovi niečo stalo, vraveli Nemci.
A teraz naňho striehnu miestni, aby si to s ním vybavili. Je to zradca a ten musí zomrieť krutou smrťou...
„Máločo zachránilo viac partizánov ako zohavená mŕtvola zradcu. Zohavená tak, aby ostatných prešla chuť donášať.“
Valéra rozpárajú a zavesia na vráta stodoly.
A tam ho nájde jeho synček, malý Tiborko...
Presúvame sa na koniec zimy 1978.
V dedinskej krčme U medveďa panovalo v ten piatkový večer napätie. Pri zrazených stoloch, čo najďalej od výčapu, sedeli chlapi z dediny. Stretli sa, aby sa spoločne pripravili na blížiacu sa hrozbu a našli spôsob, ako odstrániť jej pôvodcu.
Tibora Murgaša. Bol to zver, ktorý zabíjal, mstil sa za svojho otca a práve si odsedel 12 rokov vo väznici. Teraz sa má po pokojných rokoch vrátiť do dediny a oni sa rozhodli, že tentoraz ho konečne zastavia.
„Myslím to tak, že Tibor sa správa ako dravá šelma. Ak sa mu niekto postaví do cesty, tak ho odstráni. Takto rieši svoje problémy s ľuďmi,“ pokračuje Fero. „Je to šialený vrah, blázon,“ odporuje Imro, „nič viac.“
Potrebujú sa škodcu zbaviť, inak nikto v celej doline nebude v bezpečí. Napriek vzájomným nezhodám musia spojiť sily, nájsť spoločnú reč a vzájomne si odprisahať, že sa o tom nikto nikdy nedozvie.
A vtedy sa začnú krvavé jatky.
Zver pripomína slovenský naturalizmus. Výborné zobrazenie slovenského vidieka, ťažký život počas zimy, krčmová atmosféra, bitky, pašeráci a pytliaci, drsné podmienky. Silnú rolu hrá v príbehu jednoduchý človek, jeho predsudky, prízemné city, túžba po pomste, ale aj príroda, či celkovo osud. Jeho postavy sú neraz živelné, vulgárne, niektoré psychicky nevyrovnané a rozvrátené.
Vydarená je aj obálka knihy, úplne iná ako pri prvej knihe Vodonoh a perfektne sa hodí k drsnému príbehu. „S vydavateľstvom sme sa sústredili na čo najvernejšie vystihnutie samotnej atmosféry. Autorka grafického návrhu odviedla skvelú prácu a musím sa priznať, že aj mňa samotného zakaždým zamrazí v kostiach, keď ho vidím pred sebou. Stopy v snehu, opustený poľovnícky posed, skrátka, každému musí byť jasné, že tu vedie cesta nie jedným smerom a ani nie k dobrému koncu...“ naznačuje David Manga.
Milan Buno, knižný publicista
„Vychádzal som z histórie, ktorú som počul od strýka jedného z mojich kamošov, keď sme spolu sedeli nad fľašou borovičky v jeho chalupe. Bohužiaľ, zomrel minulú jeseň, tak som mu knihu aspoň venoval,“ hovorí David Manga. „Samotný dej vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa tu odohrala niekedy v 70-tych rokoch. Samozrejme neprezradím, čo všetko je reálne. Myslím však, že hutná atmosféra príbehu odráža toto zvláštne miesto celkom presne.“
Najskôr sa vrátime do decembra 1944, je po Slovenskom národnom povstaní a chlapi idú zabíjať. Oddiel SS si vybudoval hlavný stan na Starých Horách a našiel sa Slovák, ktorý im s radosťou pomáhal a donášal. Valér Murgaš. Donútili ho, sem-tam dali peniaze, kávu či cukor, ale najmä – bola by škoda, keby sa tvojej žene a malému synovi Tiborkovi niečo stalo, vraveli Nemci.
A teraz naňho striehnu miestni, aby si to s ním vybavili. Je to zradca a ten musí zomrieť krutou smrťou...
„Máločo zachránilo viac partizánov ako zohavená mŕtvola zradcu. Zohavená tak, aby ostatných prešla chuť donášať.“
Valéra rozpárajú a zavesia na vráta stodoly.
A tam ho nájde jeho synček, malý Tiborko...
Presúvame sa na koniec zimy 1978.
V dedinskej krčme U medveďa panovalo v ten piatkový večer napätie. Pri zrazených stoloch, čo najďalej od výčapu, sedeli chlapi z dediny. Stretli sa, aby sa spoločne pripravili na blížiacu sa hrozbu a našli spôsob, ako odstrániť jej pôvodcu.
Tibora Murgaša. Bol to zver, ktorý zabíjal, mstil sa za svojho otca a práve si odsedel 12 rokov vo väznici. Teraz sa má po pokojných rokoch vrátiť do dediny a oni sa rozhodli, že tentoraz ho konečne zastavia.
„Myslím to tak, že Tibor sa správa ako dravá šelma. Ak sa mu niekto postaví do cesty, tak ho odstráni. Takto rieši svoje problémy s ľuďmi,“ pokračuje Fero. „Je to šialený vrah, blázon,“ odporuje Imro, „nič viac.“
Potrebujú sa škodcu zbaviť, inak nikto v celej doline nebude v bezpečí. Napriek vzájomným nezhodám musia spojiť sily, nájsť spoločnú reč a vzájomne si odprisahať, že sa o tom nikto nikdy nedozvie.
A vtedy sa začnú krvavé jatky.
Zver pripomína slovenský naturalizmus. Výborné zobrazenie slovenského vidieka, ťažký život počas zimy, krčmová atmosféra, bitky, pašeráci a pytliaci, drsné podmienky. Silnú rolu hrá v príbehu jednoduchý človek, jeho predsudky, prízemné city, túžba po pomste, ale aj príroda, či celkovo osud. Jeho postavy sú neraz živelné, vulgárne, niektoré psychicky nevyrovnané a rozvrátené.
Vydarená je aj obálka knihy, úplne iná ako pri prvej knihe Vodonoh a perfektne sa hodí k drsnému príbehu. „S vydavateľstvom sme sa sústredili na čo najvernejšie vystihnutie samotnej atmosféry. Autorka grafického návrhu odviedla skvelú prácu a musím sa priznať, že aj mňa samotného zakaždým zamrazí v kostiach, keď ho vidím pred sebou. Stopy v snehu, opustený poľovnícky posed, skrátka, každému musí byť jasné, že tu vedie cesta nie jedným smerom a ani nie k dobrému koncu...“ naznačuje David Manga.
Milan Buno, knižný publicista