Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Publikácia Fenomén Lúčnica osloví najmä fanúšikov folklóru a tých, ktorí si radi uchovajú pamiatku na výročie jedného z kľúčových slovenských ľudových ansámblov.
Autor OTS:
Bratislava 13. decembra (OTS) - Publikácia Fenomén Lúčnica vznikla pri príležitosti 75. výročia založenia súboru. Zostavovateľom je Mgr. Emil T. Bartko, PhD., tanečník, tanečný teoretik, pedagóg a hrdý lúčničiar. Na viac ako dvesto stranách sa detailne venuje míľnikom, osobnostiam, vystúpeniam či oceneniam, ktoré umelecký súbor počas svojho pôsobenia získal.
Fenomén Lúčnica
Kniha po prvý raz predstavuje Lúčnicu ako teleso, ktoré vďačí za svoj úspech viacerým zložkám: tanečnému súboru, speváckemu zboru, orchestru s ľudovou hudbou aj krojárskej dielni. Zároveň je odpoveďou na otázku, ako sa zo skupinky bratislavských vysokoškolákov a milovníkov ľudového tanca stal slovenský kultúrny fenomén.
Publikácia Fenomén Lúčnica osloví najmä fanúšikov folklóru a tých, ktorí si radi uchovajú pamiatku na výročie jedného z kľúčových slovenských ľudových ansámblov. Je v nej obsiahnutý vznik a formovanie Lúčnice vrátane tanečného súboru, speváckeho zboru, osobného vkladu dirigentov, skladateľov i orchestra.
Nechýba množstvo fotografií zachytávajúcich jednotlivé vystúpenia, umelecké osobnosti, ktoré mali vplyv na vývoj súboru a ukážky plagátov vystúpení. Detailne mapuje programovú skladbu súboru a zahŕňa spomienky a úvahy kolektívu, vrátane predslovu aktuálneho generálneho riaditeľa Pavla Pilařa, či predhovoru umeleckého vedúceho a choreografa v rokoch 1949-2017, Štefana Nosáľa, k 50. výročiu súboru. Posledná časť knihy je venovaná súpisu repertoáru Lúčnice zoradenému podľa rokov, súpisu naštudovaných skladieb orchestra, zboru aj sólistov. V závere autor uvádza množstvo ocenení, ktoré umelecký súbor získal počas svojho pôsobenia.
O autorovi
Mgr. Emil T. Bartko, PhD. absolvoval štúdium tanečnej teórie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU) u prof. Jana Reimosera (1971). V rokoch 1960 – 1979 pôsobil ako tanečník v súboroch Čarnica, Lúčnica, Štátny súbor pre srbskú ľudovú kultúru v Budyšíne (NDR), neskôr aj ako dramaturg Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK). Od roku 1980 prednáša na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU dejiny a teóriu tanca, dramaturgiu baletu a ľudových súborov. V rokoch 1989 – 1996 a 1999 – 2006 bol umeleckým šéfom (riaditeľom) Baletu SND. Je autorom publikácií Lúčnica (1979), Balet SND 1920 – 2003, Podoby slovenského tanečného umenia 1920 – 2010 (2011), Stručná encyklopédia tanečného umenia (2018) a i. Spoluautorsky sa podieľal na knižných dielach Spoločné úsilie v tanečnom umení (1983), Slovenské divadlo v 20. storočí (1999), Interferencie priateľov tanca (2008). Písal tiež recenzie a hodnotiace články pre periodiká aj odborné časopisy a vytvoril choreografie pre rôzne umelecké telesá.
Fenomén Lúčnica
Kniha po prvý raz predstavuje Lúčnicu ako teleso, ktoré vďačí za svoj úspech viacerým zložkám: tanečnému súboru, speváckemu zboru, orchestru s ľudovou hudbou aj krojárskej dielni. Zároveň je odpoveďou na otázku, ako sa zo skupinky bratislavských vysokoškolákov a milovníkov ľudového tanca stal slovenský kultúrny fenomén.
Publikácia Fenomén Lúčnica osloví najmä fanúšikov folklóru a tých, ktorí si radi uchovajú pamiatku na výročie jedného z kľúčových slovenských ľudových ansámblov. Je v nej obsiahnutý vznik a formovanie Lúčnice vrátane tanečného súboru, speváckeho zboru, osobného vkladu dirigentov, skladateľov i orchestra.
Nechýba množstvo fotografií zachytávajúcich jednotlivé vystúpenia, umelecké osobnosti, ktoré mali vplyv na vývoj súboru a ukážky plagátov vystúpení. Detailne mapuje programovú skladbu súboru a zahŕňa spomienky a úvahy kolektívu, vrátane predslovu aktuálneho generálneho riaditeľa Pavla Pilařa, či predhovoru umeleckého vedúceho a choreografa v rokoch 1949-2017, Štefana Nosáľa, k 50. výročiu súboru. Posledná časť knihy je venovaná súpisu repertoáru Lúčnice zoradenému podľa rokov, súpisu naštudovaných skladieb orchestra, zboru aj sólistov. V závere autor uvádza množstvo ocenení, ktoré umelecký súbor získal počas svojho pôsobenia.
O autorovi
Mgr. Emil T. Bartko, PhD. absolvoval štúdium tanečnej teórie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU) u prof. Jana Reimosera (1971). V rokoch 1960 – 1979 pôsobil ako tanečník v súboroch Čarnica, Lúčnica, Štátny súbor pre srbskú ľudovú kultúru v Budyšíne (NDR), neskôr aj ako dramaturg Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK). Od roku 1980 prednáša na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU dejiny a teóriu tanca, dramaturgiu baletu a ľudových súborov. V rokoch 1989 – 1996 a 1999 – 2006 bol umeleckým šéfom (riaditeľom) Baletu SND. Je autorom publikácií Lúčnica (1979), Balet SND 1920 – 2003, Podoby slovenského tanečného umenia 1920 – 2010 (2011), Stručná encyklopédia tanečného umenia (2018) a i. Spoluautorsky sa podieľal na knižných dielach Spoločné úsilie v tanečnom umení (1983), Slovenské divadlo v 20. storočí (1999), Interferencie priateľov tanca (2008). Písal tiež recenzie a hodnotiace články pre periodiká aj odborné časopisy a vytvoril choreografie pre rôzne umelecké telesá.
