Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rodáčka z Ottawy, ktorej diela boli preložené do asi troch desiatok jazykov, je autorkou románov, zbierok poézie, esejí či literárnych kritík.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 15. októbra (TASR) - Renomovaná kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová (77) si dnes v Kostole sv. Pavla v nemeckom Frankfurte nad Mohanom prevzala prestížnu Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu.
Stalo sa tak v záverečný deň najväčšieho knižného veľtrhu planéty.
V zdôvodnení výberu laureátky Nemecké združenie vydavateľov a kníhkupcov vyzdvihlo literátkinu "humanitu, úsilie o spravodlivosť a toleranciu, ako aj "politickú intuíciu a jasnozrivosť" v súvislosti s nebezpečnými skrytými trendmi a prúdmi súčasnosti."
Ocenená autorka poukázala v ďakovnom príhovore, že v súčasných zvláštnych časoch dáva vývoj vo viacerých častiach sveta dôvody na znepokojenie. V prvej rade spomenula Spojené štáty a Veľkú Britániu, dodala však, že to v "menej drastickej" miere platí aj o Nemecku.
"Nevieme presne, kde sa nachádzame. Nevieme už ani, kto sme," citovala z Atwoodovej slov tlačová agentúra DPA. Podľa literátky patrí minulosti fakt, že USA boli v období studenej vojny vnímané ako symbol slobody a demokracie. Vo veľmi literárne pôsobiacom vystúpení ocenená pripomenula, že jej často temné romány boli silne ovplyvnené rozprávkami bratov Grimmovcov zdôrazniac význam literárne prerozprávaných príbehov, ktoré môžu zmeniť myslenie a pocity ľudí, ako priznala, lepším, ale aj horším smerom.
Rodáčka z Ottawy, ktorej diela boli preložené do asi troch desiatok jazykov, je autorkou románov, zbierok poézie, esejí či literárnych kritík a pôsobí tiež ako aktivistka v oblasti životného prostredia. Atwoodová, ktorá je už viac ako desaťročie pravidelne medzi kandidátmi na Nobelovu cenu za literatúru, žije striedavo v Toronte a na ostrove Pelee v kanadskej provincii Ontário.
Medzi jej najznámejšie práce patria Príbeh služobníčky či Slepý atentátnik, viaceré jej práce sú dostupné aj na slovenskom knižnom trhu, a to tak v originále, ako aj v prekladoch.
Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu dotovanú sumou 25.000 eur udeľujú už od roku 1950 osobnostiam, ktoré v oblastiach literatúry, vedy a umenia prispeli k uskutočneniu mierovej myšlienky.
Laureátmi prestížneho ocenenia sa v uplynulých troch rokoch stali americký počítačový vedec a vizuálny umelec Jaron Lanier (2014), nemecký orientalista a autor iránskeho pôvodu Navid Kermani (2015) a nemecká novinárka a publicistka Carolin Emckeová (2016).
Medzi viac ako 50 doterajšími laureátmi ocenenia figurujú napríklad Albert Schweitzer (1951), Hermann Hesse (1955), Carl Friedrich von Weizsäcker (1963), Astrid Lindgrenová (1978), Yehudi Menuhin (1979) i Václav Havel (1989). V 90. rokoch minulého storočia cenu získali napríklad španielsky spisovateľ a politik Jorge Semprun (1994), nemecká orientalistka Annemarie Schimmelová (1995), peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa (1996) - neskorší laureát Nobelovej ceny za literatúru, jeho turecký kolega Yasar Kemal (1997), nemecký literát Martin Walser (1998) či americký historik Fritz Stern (1999).
Po francúzsky píšucej alžírskej spisovateľke a historičke Assii Djebarovej (2000) sa z rovnakého ocenenia tešili aj nemecký sociológ a filozof Jürgen Habermas (2001), nigérijský spisovateľ Chinua Achebe (2002), americká spisovateľka, kultúrna teoretička, publicistka Susan Sontagová (2003), maďarský autor Péter Esterházy (2004), turecký literát a medzičasom tiež laureát Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk (2005), nemecký sociológ Wolf Lepenies (2006), izraelský historik a publicista Saul Friedländer (2007), nemecký maliar a sochár Anselm Kiefer (2008).
Následne k ním pribudli taliansky spisovateľ a umelecký prekladateľ Claudio Magris (2009), David Grossman (2010), Alžírčan Boualem Sansal (2011), čínsky autor Liao I-wu (2012), o rok neskôr bieloruská publicistka Svetlana Alexijevičová, laureátka Nobelovej ceny za literatúru.
Stalo sa tak v záverečný deň najväčšieho knižného veľtrhu planéty.
V zdôvodnení výberu laureátky Nemecké združenie vydavateľov a kníhkupcov vyzdvihlo literátkinu "humanitu, úsilie o spravodlivosť a toleranciu, ako aj "politickú intuíciu a jasnozrivosť" v súvislosti s nebezpečnými skrytými trendmi a prúdmi súčasnosti."
Ocenená autorka poukázala v ďakovnom príhovore, že v súčasných zvláštnych časoch dáva vývoj vo viacerých častiach sveta dôvody na znepokojenie. V prvej rade spomenula Spojené štáty a Veľkú Britániu, dodala však, že to v "menej drastickej" miere platí aj o Nemecku.
"Nevieme presne, kde sa nachádzame. Nevieme už ani, kto sme," citovala z Atwoodovej slov tlačová agentúra DPA. Podľa literátky patrí minulosti fakt, že USA boli v období studenej vojny vnímané ako symbol slobody a demokracie. Vo veľmi literárne pôsobiacom vystúpení ocenená pripomenula, že jej často temné romány boli silne ovplyvnené rozprávkami bratov Grimmovcov zdôrazniac význam literárne prerozprávaných príbehov, ktoré môžu zmeniť myslenie a pocity ľudí, ako priznala, lepším, ale aj horším smerom.
Rodáčka z Ottawy, ktorej diela boli preložené do asi troch desiatok jazykov, je autorkou románov, zbierok poézie, esejí či literárnych kritík a pôsobí tiež ako aktivistka v oblasti životného prostredia. Atwoodová, ktorá je už viac ako desaťročie pravidelne medzi kandidátmi na Nobelovu cenu za literatúru, žije striedavo v Toronte a na ostrove Pelee v kanadskej provincii Ontário.
Medzi jej najznámejšie práce patria Príbeh služobníčky či Slepý atentátnik, viaceré jej práce sú dostupné aj na slovenskom knižnom trhu, a to tak v originále, ako aj v prekladoch.
Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu dotovanú sumou 25.000 eur udeľujú už od roku 1950 osobnostiam, ktoré v oblastiach literatúry, vedy a umenia prispeli k uskutočneniu mierovej myšlienky.
Laureátmi prestížneho ocenenia sa v uplynulých troch rokoch stali americký počítačový vedec a vizuálny umelec Jaron Lanier (2014), nemecký orientalista a autor iránskeho pôvodu Navid Kermani (2015) a nemecká novinárka a publicistka Carolin Emckeová (2016).
Medzi viac ako 50 doterajšími laureátmi ocenenia figurujú napríklad Albert Schweitzer (1951), Hermann Hesse (1955), Carl Friedrich von Weizsäcker (1963), Astrid Lindgrenová (1978), Yehudi Menuhin (1979) i Václav Havel (1989). V 90. rokoch minulého storočia cenu získali napríklad španielsky spisovateľ a politik Jorge Semprun (1994), nemecká orientalistka Annemarie Schimmelová (1995), peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa (1996) - neskorší laureát Nobelovej ceny za literatúru, jeho turecký kolega Yasar Kemal (1997), nemecký literát Martin Walser (1998) či americký historik Fritz Stern (1999).
Po francúzsky píšucej alžírskej spisovateľke a historičke Assii Djebarovej (2000) sa z rovnakého ocenenia tešili aj nemecký sociológ a filozof Jürgen Habermas (2001), nigérijský spisovateľ Chinua Achebe (2002), americká spisovateľka, kultúrna teoretička, publicistka Susan Sontagová (2003), maďarský autor Péter Esterházy (2004), turecký literát a medzičasom tiež laureát Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk (2005), nemecký sociológ Wolf Lepenies (2006), izraelský historik a publicista Saul Friedländer (2007), nemecký maliar a sochár Anselm Kiefer (2008).
Následne k ním pribudli taliansky spisovateľ a umelecký prekladateľ Claudio Magris (2009), David Grossman (2010), Alžírčan Boualem Sansal (2011), čínsky autor Liao I-wu (2012), o rok neskôr bieloruská publicistka Svetlana Alexijevičová, laureátka Nobelovej ceny za literatúru.
