Bratislava 28. júna (TERAZ.sk) - „Ak si ďalším Wertherom, nech ti pomôže aspoň táto knižka, prejsť cez všetko, čo si on sám musel pretrpieť kvôli milovanej Lothe“ – nadškrtol Goethe a začal písať jeden z najsmutnejších príbehov lásky, ktorý má knižnú podobu.

Príbeh o nešťastí jedného mladíka, ktorý sa len jednoducho zamiluje do nesprávnej, ale hlavne zadanej osoby. Ktovie. Možno keby neprišiel na vidiek, ktorý tak miluje, alebo by Lothe nestretla svojho budúceho muža Alberta, keby neodišiel za prácou do mesta, aby tak aspoň trochu zabudol... všetko by sa neskončilo tak tragicky.

Začnem čítať s pocitom, že sa s hlavnou postavou určite nikdy nestotožním. Veď úprimne, kto by si už len požičal zbraň od manžela svojej milej a zabil sa nad posledným listom svojmu bratovi preto, že ho odmieta milovaná osoba? A úprimná odpoveď – takých by bolo! Samozrejme, keby manželia tak ľahko mohli doma držať zbraň a ešte stále by sme vo veľkom preferovali listovú korešpondenciu – čo veľmi pravda nie je. Namiesto toho dnes ľudia sklamaní láskou, utekajú, plačú, intrigujú, nechcú vyjsť z postele alebo ešte horšie...

Ale nakoniec – po 200 stranách (ďalšie plus, ktoré sa nakoniec, keď vás pohltí dej, stane mínusom) Werthera úplne chápete. Bez ohľadu na to, či ste už beznádejne zamilovaní boli alebo nie. Pretože človek v živote rieši mnoho komplikovaných vecí, ale vzťahy sú snáď tou najkomplikovanejšou. Niektorí z nás sa s nimi vysporiadajú jednoduchšie, iní práve naopak. Musím sa priznať, že sa mi mnohé z Wertherových konaní zdali unáhlené a prehnané – ako keď hneď po prvom raze vedel, že je do Lothe neskonale zamilovaný (asi bol Goethe na „káve“ so Shakespearom), či vtedy, keď sa o ňu nepokúšal bojovať aj napriek jej záväzkom- čo mu v tom bránilo?

Myslím, že bol príliš citlivý – a nech sa Goethe aj v hrobe obracia, ale taký ako Werther to majú v živote najťažšie. Nikoho totiž dnes nezaujíma, či ste „stuck in the friend zone“, či máte zlomené srdce, či stále dúfate, že vám VAŠA Lothe dá ešte šancu alebo to jednoducho vzdáte a obrníte sa proti hocijakému druhu zamilovania.

Možno by ste túto knihu nemali čítať, ak ste práve niečo také zažili, lebo vám bude ešte horšie, alebo sa to celé opäť vráti. Ale na druhej strane – čo ak by sa Werther tak neponáhľal s puškou domov a vybral by sa dlhšou cestou cez nejaký hájik, kde by stretol „krčmárovu dcéru“, ktorej by pomohol nabrať vodu zo studne? Možno by všetko dopadlo diametrálne inak. Ona by sa opýtala, načo má pušku a nakoniec by spolu strieľali holuby. A možno by mu o pár dní došlo, že nie všetko je stratené a okolo Lothe sa netočí celý svet.

A možno po prečítaní prídete na to, že by ste vždy mali urobiť to, čo chcete – nie beznádejne sedieť a mieriť si do hlavy – to nič nevyrieši (alebo teda, vyrieši, svojsky), jednoducho sa vzchopiť a ísť si za tým čo naozaj chceme – Werther to možno nedokázal, pretože bol stvorený v romantizme a niekto s ním mal iné plány, a aj keď je táto knižka na tak malom priestore smutná, zarážajúca, uveličená dych vyrážajúca, bolestivá, osobná a tak nejako tragicky emotívna, ostane vám tam niekde vždy, keď vám ju reálny život napíše sám. Aspoň podľa mojich skúseností.

Pretože – „Láska je špinavý biznis, do ktorého sa púšťajú len hazardéri. Rozmliaždi vám srdce a nechá vás vykrvácať na ulici. A čo z toho nakoniec máte? Kopec nádherných spomienok, ktorých sa nikdy nezbavíte...“

Recenziu pripravila Eva Frantová z portálu book.review.sk.