Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Máte chuť na mrazivý príbeh o žene, ktorá musí čeliť znepokojujúcej pravde o svojej vlastnej dcére?
Autor OTS
Bratislava 2. júla (OTS) - „Menivé oko je spletitý psychotriler,“ napísalo Chicago Tribune a ďalšie médiá označujú túto knihu za majstrovsky napísanú, provokujúcu a mimoriadne napínavú.
Lenivé oko – odborne tupozrakosť – má v rodine Schuttovcov domácke pomenovanie menivé oko. Vzniklo z nedorozumenia, keď malej Dawn diagnostikovali zrakovú poruchu.
Dawn však nepostihla iba lenivosť zraku, ale aj menivosť psychiky. Trpí pocitom menejcennosti a nevie si nájsť miesto v rodine ani medzi rovesníkmi. Jej správanie vedie najprv k nepredvídaným reakciám, potom k nepredvídaným medziľudským vzťahom a napokon...
Podliehať sebaklamu je lákavé, ale krátkozraké.
Dawn si jedného dňa privedie do domu priateľa Ruda, lenže ten sa nepohodne s rodičmi a brutálne ich napadne. Otec na to doplatí životom, matka Hanna utrpí ťažké zranenie spojené so stratou pamäti.
Rud sa ocitne vo väzení, ale po troch rokoch súd vyhovie jeho odvolaniu a proces sa obnoví.
Hanna chce urobiť všetko pre to, aby vrah jej manžela ostal za mrežami. Hoci sama utrpela ťažký úraz, rozhodne sa oživiť v sebe spomienky na hrôzostrašnú noc a vystúpiť ako svedkyňa v obnovenom súdnom procese.
Dawn je, naopak, odhodlaná priateľa brániť. Hoci matka svoju neprispôsobivú dcéru od detstva uprednostňovala a podporovala, vzniká medzi nimi najprv skrytý, postupne čoraz otvorenejší konflikt.
To najťažšie – prijatie krutej reality – však Hannu ešte len čaká.
Začítajte sa do nového psychotrileru Menivé oko.
Lenivé oko – odborne tupozrakosť – má v rodine Schuttovcov domácke pomenovanie menivé oko. Vzniklo z nedorozumenia, keď malej Dawn diagnostikovali zrakovú poruchu.
Dawn však nepostihla iba lenivosť zraku, ale aj menivosť psychiky. Trpí pocitom menejcennosti a nevie si nájsť miesto v rodine ani medzi rovesníkmi. Jej správanie vedie najprv k nepredvídaným reakciám, potom k nepredvídaným medziľudským vzťahom a napokon...
Podliehať sebaklamu je lákavé, ale krátkozraké.
Dawn si jedného dňa privedie do domu priateľa Ruda, lenže ten sa nepohodne s rodičmi a brutálne ich napadne. Otec na to doplatí životom, matka Hanna utrpí ťažké zranenie spojené so stratou pamäti.
Rud sa ocitne vo väzení, ale po troch rokoch súd vyhovie jeho odvolaniu a proces sa obnoví.
Hanna chce urobiť všetko pre to, aby vrah jej manžela ostal za mrežami. Hoci sama utrpela ťažký úraz, rozhodne sa oživiť v sebe spomienky na hrôzostrašnú noc a vystúpiť ako svedkyňa v obnovenom súdnom procese.
Dawn je, naopak, odhodlaná priateľa brániť. Hoci matka svoju neprispôsobivú dcéru od detstva uprednostňovala a podporovala, vzniká medzi nimi najprv skrytý, postupne čoraz otvorenejší konflikt.
To najťažšie – prijatie krutej reality – však Hannu ešte len čaká.
Začítajte sa do nového psychotrileru Menivé oko.
Ukážka z knihy
„Nechceš zájsť k Pepitovi?“
Dawn sa mykla a najradšej by som sa bola prepadla. Okrem bolestnej spomienky, ktorú mala na túto reštauráciu – miesto jej smutnej oslavy dvanástych narodenín –, pravdepodobne si uvedomila (možno po prvý raz, odkedy sa rozhodla vrátiť do Evertonu), že ju aj po troch rokoch v meste spozná každý, kto si pamätá, čo sa v našom dome stalo tej noci. Takmer denne som niekde v obchode alebo na parkovisku zachytila na sebe upreté pohľady: To je naozaj ona? Už som si na ne zvykla, ale Dawn sa tam v púšti stala anonymnou osobou.
Naposledy sme na verejnosti boli spolu pred súdnou sieňou hneď po vynesení rozsudku nad Rudom Pettym a Dawn odchádzala z mesta. Rud ani okom nemihol, keď ho porota vyhlásila za vinného. Keď ho odvádzala stráž, nepozrel na Dawn, ale na mňa. Na perách mu ostal príťažlivý úsmev, ukázal na moju dcéru a potom na mňa – naznačil zlovestnú čiaru medzi nami a zdvihol obočie. Pri tomto geste ma na chrbte zamrazilo a triaška ma neopúšťala, kým som sa na noc nezakutrala pod všetky prikrývky, ktoré som v dome našla.
„Nechceš zájsť k Pepitovi?“
Dawn sa mykla a najradšej by som sa bola prepadla. Okrem bolestnej spomienky, ktorú mala na túto reštauráciu – miesto jej smutnej oslavy dvanástych narodenín –, pravdepodobne si uvedomila (možno po prvý raz, odkedy sa rozhodla vrátiť do Evertonu), že ju aj po troch rokoch v meste spozná každý, kto si pamätá, čo sa v našom dome stalo tej noci. Takmer denne som niekde v obchode alebo na parkovisku zachytila na sebe upreté pohľady: To je naozaj ona? Už som si na ne zvykla, ale Dawn sa tam v púšti stala anonymnou osobou.
Naposledy sme na verejnosti boli spolu pred súdnou sieňou hneď po vynesení rozsudku nad Rudom Pettym a Dawn odchádzala z mesta. Rud ani okom nemihol, keď ho porota vyhlásila za vinného. Keď ho odvádzala stráž, nepozrel na Dawn, ale na mňa. Na perách mu ostal príťažlivý úsmev, ukázal na moju dcéru a potom na mňa – naznačil zlovestnú čiaru medzi nami a zdvihol obočie. Pri tomto geste ma na chrbte zamrazilo a triaška ma neopúšťala, kým som sa na noc nezakutrala pod všetky prikrývky, ktoré som v dome našla.
