Fanúšikovia kráľa severskej detektívka Jo Nesboa majú opäť čo čítať.
Autor OTS
Bratislava 23. júla (OTS) - Práve vyšla novinka Krv na snehu, v ktorej je hlavnou postavou dokonale súcitný antihrdina, nájomný vrah s dobrým srdcom. Olav Johansen je muž mnohých paradoxov, zločinec s prchkou povahou, ktorý vám však opäť bude viac než sympatický.
„Výbušný koktail, v ktorom sa skvele mieša vražda, pomsta a problematický nájomný vrah.“ Independent
Oslo v 70-tych rokoch. Olav Johansen nedokáže jazdiť autom pomaly. Keď sa rozčúli, stráca hlavu a vôbec mu nejde matematika. Je dyslektik, prečítal pár kníh, ale nevie toho veľa. Neovláda nič, čo by mohlo byť pre ostatných užitočné.
Na čo sa teda hodí?
Je perfektný zabijak. Väčšinou likviduje ľudí, ktorí si to zaslúžia, a nie je to pre neho žiadna veda. Robí to naozaj dobre a bez rečí.
Veď práca ako každá iná, povie si Olav. Príprava, sledovanie, analýza a úder. Finálny. Smrteľný.
Olav je však sám. Keď zabíjate ľudí, ťažko sa totiž s niekým zblížite.
Zrazu však Olav stretol ženu svojich snov. A zlyhal. Dokonca dvakrát. Odhalil neveru šéfovej manželky a postaral sa o neznámeho násilníka. Má však veľký problém. Najbližší cieľ: zavraždiť šéfovu manželku...
Krv na snehu zhltnete ako malinu. Má len čosi cez 160 strán a ako sme u Nesba zvyknutí, je dramatická, v štýle Noir a budete si ju naozaj užívať. Príbeh budete sledovať z pohľadu špičkového nájomného vraha, ktorý vás nahliadnuť do svojej duše a vysvetlí vám dôvody, prečo zabíja na objednávku.
Olav sa napokon bude musieť rozhodnúť, na ktorú stranu sa prikloní. A keďže má dobré srdce, to rozhodnutie ho dostane do peknej šlamastiky...
Aj s touto knihou HRÁTE o 201 cien.
Viac na www.topkrimi.sk
Ukážka z knihy
Krv mu kvapkala z goliera do snehu. Niežeby som vedel o snehu veľa – neviem vlastne nič o ničom –, no kdesi som čítal, že snehové kryštály, čo vznikajú za treskúcej zimy, sú celkom iné než firn, okrúhle zrná alebo povrchová inovať. Forma kryštálov a suchosť snehu spôsobí, že hemoglobín v krvi si zachová svoju červenú farbu. Pri pohľade na sneh pod mužovým telom som si nevdojak spomenul na kráľovský purpurový plášť a hermelín z rozprávok, čo mi čítavala mama, keď som bol malý. Mala rada rozprávky a kráľov. Preto som dostal meno po jednom z nich.
V novinách písali, že ak sa do konca roka neoteplí, rok 1977 bude najchladnejší v povojnovom období a zapíše sa do dejín ako začiatok novej ľadovej doby, ktorej príchod predpovedajú vedci už nejaký čas. Čo ja viem? Azda len to, že muž, ktorý predo mnou ešte pred chvíľou stál, čoskoro zomrie. Potvrdili to jeho smrteľné kŕče. Muž patril do Rybárovej partie. V jeho zavraždení nebolo nič osobné. Pripomenul som mu to, keď padal na zem, zanechávajúc na múre krvavý pás. Niežeby mu to pomohlo. Keď raz zastrelia mňa, chcem, aby to bolo osobné. Nehovoril som mu to ani preto, aby ma neprenasledoval jeho duch. Neverím na duchov. Skrátka mi nič iné nenapadlo. Prečo som vôbec potreboval niečo hovoriť? Možno pre blížiace sa Vianoce? Vraj máme na Vianoce k sebe bližšie. Čo ja viem?
„Výbušný koktail, v ktorom sa skvele mieša vražda, pomsta a problematický nájomný vrah.“ Independent
Oslo v 70-tych rokoch. Olav Johansen nedokáže jazdiť autom pomaly. Keď sa rozčúli, stráca hlavu a vôbec mu nejde matematika. Je dyslektik, prečítal pár kníh, ale nevie toho veľa. Neovláda nič, čo by mohlo byť pre ostatných užitočné.
Na čo sa teda hodí?
Je perfektný zabijak. Väčšinou likviduje ľudí, ktorí si to zaslúžia, a nie je to pre neho žiadna veda. Robí to naozaj dobre a bez rečí.
Veď práca ako každá iná, povie si Olav. Príprava, sledovanie, analýza a úder. Finálny. Smrteľný.
Olav je však sám. Keď zabíjate ľudí, ťažko sa totiž s niekým zblížite.
Zrazu však Olav stretol ženu svojich snov. A zlyhal. Dokonca dvakrát. Odhalil neveru šéfovej manželky a postaral sa o neznámeho násilníka. Má však veľký problém. Najbližší cieľ: zavraždiť šéfovu manželku...
Krv na snehu zhltnete ako malinu. Má len čosi cez 160 strán a ako sme u Nesba zvyknutí, je dramatická, v štýle Noir a budete si ju naozaj užívať. Príbeh budete sledovať z pohľadu špičkového nájomného vraha, ktorý vás nahliadnuť do svojej duše a vysvetlí vám dôvody, prečo zabíja na objednávku.
Olav sa napokon bude musieť rozhodnúť, na ktorú stranu sa prikloní. A keďže má dobré srdce, to rozhodnutie ho dostane do peknej šlamastiky...
Aj s touto knihou HRÁTE o 201 cien.
Viac na www.topkrimi.sk
Ukážka z knihy
Krv mu kvapkala z goliera do snehu. Niežeby som vedel o snehu veľa – neviem vlastne nič o ničom –, no kdesi som čítal, že snehové kryštály, čo vznikajú za treskúcej zimy, sú celkom iné než firn, okrúhle zrná alebo povrchová inovať. Forma kryštálov a suchosť snehu spôsobí, že hemoglobín v krvi si zachová svoju červenú farbu. Pri pohľade na sneh pod mužovým telom som si nevdojak spomenul na kráľovský purpurový plášť a hermelín z rozprávok, čo mi čítavala mama, keď som bol malý. Mala rada rozprávky a kráľov. Preto som dostal meno po jednom z nich.
V novinách písali, že ak sa do konca roka neoteplí, rok 1977 bude najchladnejší v povojnovom období a zapíše sa do dejín ako začiatok novej ľadovej doby, ktorej príchod predpovedajú vedci už nejaký čas. Čo ja viem? Azda len to, že muž, ktorý predo mnou ešte pred chvíľou stál, čoskoro zomrie. Potvrdili to jeho smrteľné kŕče. Muž patril do Rybárovej partie. V jeho zavraždení nebolo nič osobné. Pripomenul som mu to, keď padal na zem, zanechávajúc na múre krvavý pás. Niežeby mu to pomohlo. Keď raz zastrelia mňa, chcem, aby to bolo osobné. Nehovoril som mu to ani preto, aby ma neprenasledoval jeho duch. Neverím na duchov. Skrátka mi nič iné nenapadlo. Prečo som vôbec potreboval niečo hovoriť? Možno pre blížiace sa Vianoce? Vraj máme na Vianoce k sebe bližšie. Čo ja viem?