Bratislava 9. januára (OTS) - Dialogická forma podania spolu s fotografickou prílohou vytvárajú netypickú a sviežu biografiu. A napriek tomu, že Ján Štrasser v nej uvádza, že si nepísal denník, má mizerný archív a máločo si pamätá, je plná detailných spomienok na konkrétne udalosti, na ľudí, priateľov a spolupracovníkov, ktorí mu boli a sú blízki. Alter Ego Jána Štrassera nešetrí a pýta sa ho aj na to, čo nie je práve príjemné. Ján Štrasser spomína na svoju rodinu, na otca a mamu, na svoje korene, útle aj neútle detstvo, na lásku, napríklad tú k čokoláde, na svoju prácu, na preklady, aj na Eugena Onegina, ktorý považuje za svoj najlepší z ruského jazyka, na knihy rozhovorov so slovenskými osobnosťami či na éru Kultúrneho života, Slovenských pohľadov a Domino Fóra. Kniha sa tak stáva aj cenným zaznamenaním doby, ku ktorej sa Ján Štrasser stavia s úctou, pokorou, láskavosťou, ale zároveň sa mu ju darí neidealizovať.

Kniha Tvár v zrkadle bola uvedená koncom roka 2022 v Pálffyho paláci v Bratislave za prítomnosti osobností, s ktorými Ján Štrasser spolupracoval a považuje ich za blízkych priateľov. Tentokrát nekládol otázky Ján Štrasser im, ale oni jemu. Peter Zajac, František Mikloško, aj Martin Bútora si vychutnali úlohu tých, ktorí sa pýtajú a Ján Štrasser im odpovedal so sebe vlastným humorom a šarmom. Podujatie moderovala Zuzana Belková.

Ján Štrasser je publicista, prekladateľ, textár, básnik, ktorý má na svojom autorskom konte vyše dvadsať kníh s osobnosťami slovenského kultúrneho a spoločenského života. Je autor prekladov množstva umeleckých diel, napríklad Eugen Onegin od Alexandra Sergejeviča Puškina, za ktorý získal Cenu Jána Hollého za preklad, rovnako ako za preklady diel Kozľa v mlieku od Jurija Poľakova, Moskva-kva-kva od Vasiliho Aksionova, Zelený stan od Ľudmily Ulickej, Posledné dni ľudstva od Karla Krausa či Telúrsko od Vladimíra Sorokina. Je držiteľom Ceny AOSS 2016 za knihu rozhovorov Sledoslov s Altou Vášovou, Ceny Dominika Tatarku za rok 2016, niekoľkých prémií Ceny Jána Hollého, aj Ceny Ivana Kraska za básnický debut roka Odriekanie z roku 1968. Dramaturgicky sa podieľal na muzikáloch Na skle maľované, Hello, Dolly!, Neberte nám princeznú! či Producenti. Je tiež autorom textov piesní Mira Žbirku, Deža Ursinyho, Mariky Gombitovej, Petra Lipu či Beaty Dubasovej. V roku 2022 mu vo Vydavateľstve SLOVART vyšla biografia v dialogickej forme s názvom Tvár v zrkadle.