Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grófka založila rozárium pri ich rodinnom vidieckom sídle v Dolnej Krupej pri Trnave, ktoré v čase najväčšej slávy malo okolo 6000 druhov ruží.
Autor TASR
Dolná Krupá 1. júna (TASR) – Neobyčajný príbeh nezvyčajnej šľachtičnej je podtitul knihy Ružová grófka a jej svet, ktorá rozpráva o osude najväčšej pestovateľky ruží v Rakúsko-Uhorsku Márie Henriety Chotekovej. Jej autor Stanislav Petráš ju po ôsmich rokoch vydáva v druhom rozšírenom vydaní, uvedú ju slávnostne v Dolnej Krupej počas tohtoročnej Slávnosti ruží v sobotu 2. júna.
Mária Henrieta z rodu Chotekovcov (1863-1946) bola nazývaná Ružovou grófkou oprávnene. Na začiatku 20. storočia založila rozárium pri ich rodinnom vidieckom sídle v Dolnej Krupej pri Trnave, ktoré v čase najväčšej slávy malo okolo 6000 druhov ruží. Bola známou po celej Európe, kvety šľachtila, predávala, chodila po rôznych prednáškach a stále svoje záhony dopĺňala novými druhmi, ktoré získavala na cestách. Kniha rozpráva aj o jej živote, ako uviedol Petráš, v predružiarskej etape, v čase, keď sa intenzívne zúčastňovala spoločenského života vo Viedni, hrala amatérske divadlo, vyučovala a venovala sa charite. Bola posledným potomkom rodu, ktorý v Dolnej Krupej žil a napokon aj zomrel.
Kniha má sedem kapitol. "Do prvej som zosumarizoval všetko, čo sa udialo za posledných 20 rokov, ako sme znovuobjavili zabudnutú grófku Máriu Henrietu," uviedol Petráš pre TASR. Píše o tom, ako doloval z pamätí najstarších Dolnokrupčanov spomienky na grófku, dušenku, ako ju vidiecke obyvateľstvo nazývalo. Po vyčerpaní tohto zdroja nasledovali archívy v Trnave, Bratislave, Prahe, Brne i vo Viedni. Akokoľvek bol koniec grófkinho života smutný a na dlhé desaťročia sa ňu zabudlo úplne, zostáva silnou postavou pestovateľstva ruží až dodnes. Jej život sa autorovi knihy postupne vynáral z archívnych materiálov, z článkov vtedajších novín.
Kniha má veľmi bohatú obrazovú prílohu, jej grafickú úpravu si zobral Petráš na svoje bedrá a zaradil do nej desiatky fotografií Márie Henriety, jej rodinných príslušníkov, kaštieľa v Dolnej Krupej, fotokópií rôznych písomností a fotografie i kresby ruží, aké sa v rozáriu pestovali. V úvode je zobrazený Rad ruže, ktorý udeľovala Ružová grófka a ktorého sú za pestovanie ruží podľa Petráša držiteľmi iba traja ľudia na svete.
"Posledná kapitola rozpráva o tom, ako odkaz pestovateľky a šľachtiteľky M. H. Chotekovej prežíva, impulz na jej znovuobjavenie prišiel v 90. rokoch od pestovateľov z Nemecka," uviedol Petráš. Dolná Krupá podľa jeho slov buduje vo verejnosti povedomie ako obec s beethovenovskou a ružiarskou tradíciou. Ruže vo vzťahu k Ružovej grófke, hudba sa viaže k pobytu Ludwiga van Beethovena v miestnom kaštieli, kde vznikla jeho nesmrteľná Mesačná sonáta.
Po Márii Henriete nazvali už dvaja šľachtitelia novú odrodu ruže, v roku 2006 to bol Silvester Gyory z Dunajskej Stredy s Comtesse Marie Henriete a v roku 2013 nemecký pestovateľský rod Korde uviedol a v Dolnej Krupej aj vysadil ružu Rosengrafin Marie Henriete. Už 11 rokov sa v miestnom kaštieli koná Slávnosť ruží na počesť grófky a aj keď v začiatku v jeho okolí ruží nebolo, teraz pomaly pribúdajú.
Knihu vydalo občianske združenie Korompa v Dolnej Krupej za prispenia sponzorov v náklade 1000 kusov, ktorých časť sa dostane do bežnej distribučnej siete.
Mária Henrieta z rodu Chotekovcov (1863-1946) bola nazývaná Ružovou grófkou oprávnene. Na začiatku 20. storočia založila rozárium pri ich rodinnom vidieckom sídle v Dolnej Krupej pri Trnave, ktoré v čase najväčšej slávy malo okolo 6000 druhov ruží. Bola známou po celej Európe, kvety šľachtila, predávala, chodila po rôznych prednáškach a stále svoje záhony dopĺňala novými druhmi, ktoré získavala na cestách. Kniha rozpráva aj o jej živote, ako uviedol Petráš, v predružiarskej etape, v čase, keď sa intenzívne zúčastňovala spoločenského života vo Viedni, hrala amatérske divadlo, vyučovala a venovala sa charite. Bola posledným potomkom rodu, ktorý v Dolnej Krupej žil a napokon aj zomrel.
Kniha má sedem kapitol. "Do prvej som zosumarizoval všetko, čo sa udialo za posledných 20 rokov, ako sme znovuobjavili zabudnutú grófku Máriu Henrietu," uviedol Petráš pre TASR. Píše o tom, ako doloval z pamätí najstarších Dolnokrupčanov spomienky na grófku, dušenku, ako ju vidiecke obyvateľstvo nazývalo. Po vyčerpaní tohto zdroja nasledovali archívy v Trnave, Bratislave, Prahe, Brne i vo Viedni. Akokoľvek bol koniec grófkinho života smutný a na dlhé desaťročia sa ňu zabudlo úplne, zostáva silnou postavou pestovateľstva ruží až dodnes. Jej život sa autorovi knihy postupne vynáral z archívnych materiálov, z článkov vtedajších novín.
Kniha má veľmi bohatú obrazovú prílohu, jej grafickú úpravu si zobral Petráš na svoje bedrá a zaradil do nej desiatky fotografií Márie Henriety, jej rodinných príslušníkov, kaštieľa v Dolnej Krupej, fotokópií rôznych písomností a fotografie i kresby ruží, aké sa v rozáriu pestovali. V úvode je zobrazený Rad ruže, ktorý udeľovala Ružová grófka a ktorého sú za pestovanie ruží podľa Petráša držiteľmi iba traja ľudia na svete.
"Posledná kapitola rozpráva o tom, ako odkaz pestovateľky a šľachtiteľky M. H. Chotekovej prežíva, impulz na jej znovuobjavenie prišiel v 90. rokoch od pestovateľov z Nemecka," uviedol Petráš. Dolná Krupá podľa jeho slov buduje vo verejnosti povedomie ako obec s beethovenovskou a ružiarskou tradíciou. Ruže vo vzťahu k Ružovej grófke, hudba sa viaže k pobytu Ludwiga van Beethovena v miestnom kaštieli, kde vznikla jeho nesmrteľná Mesačná sonáta.
Po Márii Henriete nazvali už dvaja šľachtitelia novú odrodu ruže, v roku 2006 to bol Silvester Gyory z Dunajskej Stredy s Comtesse Marie Henriete a v roku 2013 nemecký pestovateľský rod Korde uviedol a v Dolnej Krupej aj vysadil ružu Rosengrafin Marie Henriete. Už 11 rokov sa v miestnom kaštieli koná Slávnosť ruží na počesť grófky a aj keď v začiatku v jeho okolí ruží nebolo, teraz pomaly pribúdajú.
Knihu vydalo občianske združenie Korompa v Dolnej Krupej za prispenia sponzorov v náklade 1000 kusov, ktorých časť sa dostane do bežnej distribučnej siete.
