Bratislava 26. júla (TERAZ.sk) - Surrealistické texty buď máte, alebo nemáte radi. Neexistuje niečo medzi typu – prečítam si, ale nevyhľadávam. Špecifickosť týchto textov mnoho ľudí od ich čítania odrádza, slovenský nadrealizmus a následne katolícka moderna priniesli do našej literatúry niečo nové, niečo, čo naša literárna scéna tak zúfalo potrebovala – nové námety, nové podoby verša, odvahu experimentovať so slovom do, v niektorých prípadoch, až zdanlivo absurdných podôb. Ale nie je už surrealizmus prežitý? Píše ho ešte vôbec u nás niekto? A číta sa vôbec?

Jeho miesto v literatúre demonštrovalo v roku 2006 vydavateľstvo Marenčin PT vydaním výberu surrealistických a patafyzických textov spisovateľa Alberta Marenčina. Tieto vyšli dvojjazyčne (slovensky i francúzsky) pod názvom Laterna magika.

Keby bola táto zbierka iba v jednom jazyku, mohli by sme ju nazvať zbieročkou, teda jej útlosť by nám to určite dovolila. No i to je dôkazom toho, že menej je v mnohých prípadoch viac. Úprimne, s textami pána Marenčina som sa predtým nestretla, preto som sa do čítania Laterny púšťala s obavou. Už samotný názov mi evokoval zmes rôznych obrazov, sledov, príbehov.

A nemýlila som sa. Zbierka prináša pohľady na lásku, vzťahy, ľudí známych i neznámych, sny, detstvo. Prináša pohľady na veci tak banálne a pritom pre život tak dôležité. Akoby sa nám autor snažil povedať, že sa nemáme báť snívať a že každé jedno stretnutie s človekom je výnimočné. Mne osobne sa viac páčili básne ako krátke poviedky.

V textoch sa stretávame s priamymi odkazmi na surrealistických velikánov (Breton, Apollinaire), s pásmom, ktoré bolo typické pre tvorbu surrealistických spisovateľov a s ktorým ako prvý prišiel práve Apollinaire. Všetky tieto sú písané jednoducho, sú snové, životné, vzťahové. Teda sú o tom, o čom je život. Zbierku odporúčam, je trochu iná a predsa taká všedná.

Recenziu spracovala Nina Chajmovská z portálu Book.review.sk

Recenziu nájdete na: book.review.sk/recenzie/laterna-magika