Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V najnovšom čísle Literárneho týždenníka okrem iného nájdete glosy, vnútornopolitické či zahranično-politické komentáre, hudobné recenzie alebo príspevky k téme 25. výročia vzniku SR.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (5-6) na prvej strane uverejňuje informatívny článok Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Bohaté priehrštie podujatí o pripravovaných „oslavách veľkých česko-slovenských výročí v Prahe a v celej Českej republike“.
Stĺpcový komentátorský úvodník (s presahom na stranu 10) napísal Pavol Dinka. Má titulok Férovosť dialógu. Autor v ňom polemicky reaguje na „neférovosť“ niektorých médií pri presadzovaní svojich politických postojov.
Polemický charakter majú aj tri glosy Jána Čomaja Ukážka štátnosti a dobrá zvesť.
Vnútropolitický komentár Literárneho týždenníka (LT) Verejnosť podľa mainstreamu napísal Roman Michelko. Autormi zahranično-politických komentárov sú Branislav Fábry a František Škvrnda. Ich témy (Ukrajina a USA) avizujú titulky: Saakašvili verzus Porošenko a Prvý prejav o stave únie. Komentátorský charakter má aj pravidelná Pohľadnica z Prahy. Jej stály autor Petr Žantovský sa v texte ešte raz vracia k výsledku a dôsledku prezidentských volieb v Českej republike.
V mene významných výročí – to je názov pokračovania ankety k 25. výročiu vzniku SR a 30. výročiu založenia LT, v ktorej redakcia oslovila širokú čitateľskú verejnosť otázkami, čo pre nich znamenal vznik samostatnej SR v roku 1993, či naplnila samostatná slovenská štátnosť ich očakávania a ako vnímajú zástoj LT v národno-emancipačných zápasoch a v podpore štátotvorných úsilí Slovákov. Na anketu tentoraz odpovedali Anton Blaha, Pavol Holeštiak, Miroslav Pius, Milan Kupecký, Štefan Patrik Kováč a Jozef Čertík.
Témou vzniku a miesta Literárneho týždenníka v našom živote sa zaoberá je tretia časť kultúrno-politickej a dnes už aj historickej eseje prvého šéfredaktora LT Vincenta Šabíka Literárny týždenník ako tribúna demokratizácie a suverenizácie Slovenska.
Archeológ Jozef Vladár napísal pri príležitosti stého výročia narodenia nášho významného archeológa Antona Točíka celostránkovú hodnotiacu biografickú esej Renesančná osobnosť slovenskej archeológie.
Scénické a hudobné umenie je zastúpené recenziou Jany Nežatickej Stigma nesie meno - drogy o inscenácii drámy súčasného britského dramatika Guncana Macmillana Ľudia, miesta a veci na scéne Divadla Andreja Bagara v Nitre, prinášajúcej tragický obraz osudu ľudí, ktorí prepadli závislosti od drog.
Úvahu „nad knihou Martina Timka Kráľ aj služobník divadla – Andrej Bagar, umelec a človek“ napísal Milan Polák. Článok má názov Zmyslom života mu bolo divadlo.
Miroslav Demko je známy ako znalec života a diela geniálneho hudobného skladateľa a interpreta Františka Liszta a pripisuje mu slovenský pôvod. Toto svoje stanovisko a názor dokladá v článku Niektoré vysvetlenia a dôvody.
Stranu o výtvarnom umení pripravil Dušan Mikolaj. V hlavnom článku Úctyhodná pamäť skla každodenného sa zaoberá ohlasom dvoch výstav umeleckého skla v Bratislave a v informatívno-spravodajských článkoch popularizuje bratislavské výstavy dvoch slovenských maliarov zo srbskej Vojvodiny – Pavla Čániho a Jána Bačúra. V samostatnom článku pripomína výstavu Martina Kellenbergera na Záhorí, konkrétne - v Galérii Jána Mudrocha v Senici.
Prvým pokračovaním tém o výtvarnom umení je rozhovor Pavla Dinku s fotografom, teoretikom fotografie a výtvarného umenia, publicistom a kurátorom mnohých výstav Mariánom Pauerom. Rozhovor má názov Práca skracuje dni a predlžuje život. Druhým pokračovaním je esej Dušana Mikolaja o živote a tvorbe martinského grafika Petra Ďuríka. Esej pod názvom Od počiatkov verný uhrančivému písmu vznikla pri príležitosti umelcovho jubilea (70) i pri príležitosti promócie knihy o jeho živote a tvorbe Korene a krídla Petra Ďuríka.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Michala Romana na výber z básnickej tvorby nášho básnika ukrajinskej národnosti Sergeja Makaru Lúč slova v pätnástich jazykoch a recenziu Ľudovíta Števka na vydanie prekladu faktografickej eseje nemeckej autorky Katje Schneidtovej Nezvládneme to o negatívnych aspektoch masovej imigrácie v Európe, no najmä v Nemecku.
Spoločenská rubrika prináša informácie o vyše desiatich literárno-kultúrnych podujatiach, ktoré uskutočnil Spolok slovenských spisovateľov a jeho odbočky na viacerých miestach Slovenska.
Stĺpcový komentátorský úvodník (s presahom na stranu 10) napísal Pavol Dinka. Má titulok Férovosť dialógu. Autor v ňom polemicky reaguje na „neférovosť“ niektorých médií pri presadzovaní svojich politických postojov.
Polemický charakter majú aj tri glosy Jána Čomaja Ukážka štátnosti a dobrá zvesť.
Vnútropolitický komentár Literárneho týždenníka (LT) Verejnosť podľa mainstreamu napísal Roman Michelko. Autormi zahranično-politických komentárov sú Branislav Fábry a František Škvrnda. Ich témy (Ukrajina a USA) avizujú titulky: Saakašvili verzus Porošenko a Prvý prejav o stave únie. Komentátorský charakter má aj pravidelná Pohľadnica z Prahy. Jej stály autor Petr Žantovský sa v texte ešte raz vracia k výsledku a dôsledku prezidentských volieb v Českej republike.
V mene významných výročí – to je názov pokračovania ankety k 25. výročiu vzniku SR a 30. výročiu založenia LT, v ktorej redakcia oslovila širokú čitateľskú verejnosť otázkami, čo pre nich znamenal vznik samostatnej SR v roku 1993, či naplnila samostatná slovenská štátnosť ich očakávania a ako vnímajú zástoj LT v národno-emancipačných zápasoch a v podpore štátotvorných úsilí Slovákov. Na anketu tentoraz odpovedali Anton Blaha, Pavol Holeštiak, Miroslav Pius, Milan Kupecký, Štefan Patrik Kováč a Jozef Čertík.
Témou vzniku a miesta Literárneho týždenníka v našom živote sa zaoberá je tretia časť kultúrno-politickej a dnes už aj historickej eseje prvého šéfredaktora LT Vincenta Šabíka Literárny týždenník ako tribúna demokratizácie a suverenizácie Slovenska.
Archeológ Jozef Vladár napísal pri príležitosti stého výročia narodenia nášho významného archeológa Antona Točíka celostránkovú hodnotiacu biografickú esej Renesančná osobnosť slovenskej archeológie.
Scénické a hudobné umenie je zastúpené recenziou Jany Nežatickej Stigma nesie meno - drogy o inscenácii drámy súčasného britského dramatika Guncana Macmillana Ľudia, miesta a veci na scéne Divadla Andreja Bagara v Nitre, prinášajúcej tragický obraz osudu ľudí, ktorí prepadli závislosti od drog.
Úvahu „nad knihou Martina Timka Kráľ aj služobník divadla – Andrej Bagar, umelec a človek“ napísal Milan Polák. Článok má názov Zmyslom života mu bolo divadlo.
Miroslav Demko je známy ako znalec života a diela geniálneho hudobného skladateľa a interpreta Františka Liszta a pripisuje mu slovenský pôvod. Toto svoje stanovisko a názor dokladá v článku Niektoré vysvetlenia a dôvody.
Stranu o výtvarnom umení pripravil Dušan Mikolaj. V hlavnom článku Úctyhodná pamäť skla každodenného sa zaoberá ohlasom dvoch výstav umeleckého skla v Bratislave a v informatívno-spravodajských článkoch popularizuje bratislavské výstavy dvoch slovenských maliarov zo srbskej Vojvodiny – Pavla Čániho a Jána Bačúra. V samostatnom článku pripomína výstavu Martina Kellenbergera na Záhorí, konkrétne - v Galérii Jána Mudrocha v Senici.
Prvým pokračovaním tém o výtvarnom umení je rozhovor Pavla Dinku s fotografom, teoretikom fotografie a výtvarného umenia, publicistom a kurátorom mnohých výstav Mariánom Pauerom. Rozhovor má názov Práca skracuje dni a predlžuje život. Druhým pokračovaním je esej Dušana Mikolaja o živote a tvorbe martinského grafika Petra Ďuríka. Esej pod názvom Od počiatkov verný uhrančivému písmu vznikla pri príležitosti umelcovho jubilea (70) i pri príležitosti promócie knihy o jeho živote a tvorbe Korene a krídla Petra Ďuríka.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Michala Romana na výber z básnickej tvorby nášho básnika ukrajinskej národnosti Sergeja Makaru Lúč slova v pätnástich jazykoch a recenziu Ľudovíta Števka na vydanie prekladu faktografickej eseje nemeckej autorky Katje Schneidtovej Nezvládneme to o negatívnych aspektoch masovej imigrácie v Európe, no najmä v Nemecku.
Spoločenská rubrika prináša informácie o vyše desiatich literárno-kultúrnych podujatiach, ktoré uskutočnil Spolok slovenských spisovateľov a jeho odbočky na viacerých miestach Slovenska.
