Bratislava 2. mája (OTS) - Malý knižný hrdina Štoplík sa narodil už pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Je to korkový panáčik, ktorého poznajú starí rodičia, s jeho príbehmi vyrastali rodičia a aktuálne dokáže zabaviť aj súčasné deti. Má totiž jednu zvláštnu schopnosť – jeho príhody sú nadčasové. A práve preto dokáže očariť aj rozosmiať i dnešné deti. Druhú časť Štoplíkových dobrodružstiev s názvom Ako Štoplík do školy chodil – nechodil napísala Hana Ponická už v roku 1977, avšak vydanie knihy bolo zastavené, a tak sa kniha dostala k čitateľom až po roku 1989. Odvtedy sa maličký Štoplík stal vďačným a predovšetkým silným detským hrdinom. Mohli by sme smelo tvrdiť, že je fenoménom, ktorého spoznáva každý, bez ohľadu na vek.

Kniha Ako Štoplík do školy chodil – nechodil dostala nový vzhľad vďaka grafickej úprave Márie Rojko. Ikonické ilustrácie Boženy Plocháňovej však zostali nezmenené, rovnako ako nadčasový, láskavý a s ľahkosťou písaný text spisovateľky Hany Ponickej.

V druhej časti Štoplíkových príbehov s názvom Ako Štoplík do školy chodil – nechodil je už náš hrdina prvák. No keď ho niečo zaujme, musí to ihneď vyriešiť, a tak zabudne ísť do školy. Ide do zoo pozrieť leva Tartasa alebo v strede školského dňa odíde do redakcie časopisu riešiť svoj zle napísaný podpis. Dva týždne vynechá školu, lebo Ivko a Fedor ho náhodou zatvoria do gauča. Na zimnej lyžovačke ho odfúkne z Koliby na Lomnický štít. Strávi noc v tlačiarni, kde zistí, že tlačiarenskí škriatkovia naprávajú po pánoch sadzačoch zle vysádzané texty. Navyše stále rozmýšľa nad tým, čo chce robiť, keď bude veľký.

O autorke

Hana Ponická (1922 – 2007) prežila detstvo a mladosť v Haliči, Košiciach, v Banskej Bystrici a Martine. Zmaturovala v roku 1940 na dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Počas štúdia medicíny na Lekárskej fakulte v Bratislave a praxe medičky v martinskej nemocnici vypuklo Slovenské národné povstanie, do ktorého sa zapojila. Prihlásila sa za dobrovoľnú ošetrovateľku Červeného kríža a medicínu nedoštudovala. Neskôr sa s manželom Štefanom Žárym presťahovala do Ríma, aby sa o pár rokov neskôr spoločne vrátili nazad do Bratislavy. Tu pôsobila ako spisovateľka, publicistka a prekladateľka z maďarčiny, francúzštiny, nemčiny a taliančiny. Ako disidentka sa stala jednou zo signatárok Charty 77. Minulý rok vyšla vo Vydavateľstve SLOVART jej prvá kniha o známom korkovom panáčikovi O Štoplíkovi, kým do školy nechodil.