Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jenna Metcalfová už vyše desať rokov neprestajne myslí na svoju matku Alice, ktorá záhadne zmizla po tragickej udalosti.
Autor OTS:
Bratislava 11. augusta (OTS) - Jenna neverí, že ju mama dobrovoľne opustila, preto po nej pátra na internete a dookola listuje v jej denníkoch. Nemôže sa zbaviť pocitu, že v záznamoch sa ukrýva kľúč k odhaleniu pravdy...
800 recenzií na Amazone a 4,4 hviezdičky z piatich. Oslavujúce reakcie, pochvaly a nadšené odkazy. „Úžasné čítanie a dychberúci záver,“ rozplývajú sa čitatelia na celom svete. Teraz vyšla novinka Čas odísť od Jodi Picoultovej aj v slovenčine.
Existuje len jediný človek, ktorý by mohol Jennu nasmerovať na správnu stopu. Jej otec alkoholik. No ten sa po manželkinom zmiznutí ocitá na psychiatrii.
Trinásťročná Jenna zúfalo hľadá pravdu, preto do pátrania zapojí dvoch pochybných spojencov: okultistku Serenitu Jonesovú, ktorá sa preslávila hľadaním nezvestných ľudí, no v súčasnosti jej už veľký dar nefunguje ako kedysi, a Virgila Stanhopa, životom ubitého súkromného detektíva, ktorý pôvodne vyšetroval Alicin prípad aj s čudnou, možno súvisiacou smrťou, jednej jej kolegyne.
Všetci traja spolupracujú, aby odhalili, čo sa stalo s Alice, a uvedomujú si, že pri hľadaní odpovedí musia čeliť čoraz ťažším otázkam.
Keď Jennine spomienky začnú zapadať do udalostí v matkiných denníkoch, príbeh rýchlo speje k nečakanému rozuzleniu.
„Picoultová je majstrom svojho remesla a najlepšie dokáže písať o čistej ľudskosti,“ domnieva sa denník Sunday Telegraph a Financial Times na margo príbehu Čas odísť dodáva: „Už sa ani nedá jasnejšie povedať, ako skvele Picoultová píše.“
„Strhujúce.“ Vogue
800 recenzií na Amazone a 4,4 hviezdičky z piatich. Oslavujúce reakcie, pochvaly a nadšené odkazy. „Úžasné čítanie a dychberúci záver,“ rozplývajú sa čitatelia na celom svete. Teraz vyšla novinka Čas odísť od Jodi Picoultovej aj v slovenčine.
Existuje len jediný človek, ktorý by mohol Jennu nasmerovať na správnu stopu. Jej otec alkoholik. No ten sa po manželkinom zmiznutí ocitá na psychiatrii.
Trinásťročná Jenna zúfalo hľadá pravdu, preto do pátrania zapojí dvoch pochybných spojencov: okultistku Serenitu Jonesovú, ktorá sa preslávila hľadaním nezvestných ľudí, no v súčasnosti jej už veľký dar nefunguje ako kedysi, a Virgila Stanhopa, životom ubitého súkromného detektíva, ktorý pôvodne vyšetroval Alicin prípad aj s čudnou, možno súvisiacou smrťou, jednej jej kolegyne.
Všetci traja spolupracujú, aby odhalili, čo sa stalo s Alice, a uvedomujú si, že pri hľadaní odpovedí musia čeliť čoraz ťažším otázkam.
Keď Jennine spomienky začnú zapadať do udalostí v matkiných denníkoch, príbeh rýchlo speje k nečakanému rozuzleniu.
„Picoultová je majstrom svojho remesla a najlepšie dokáže písať o čistej ľudskosti,“ domnieva sa denník Sunday Telegraph a Financial Times na margo príbehu Čas odísť dodáva: „Už sa ani nedá jasnejšie povedať, ako skvele Picoultová píše.“
„Strhujúce.“ Vogue
Prečítajte si krátky úryvok z novinky Čas odísť:
Aktívne som mamu začala hľadať, až keď som dovŕšila jedenásť. Predtým mi chýbala, ale nevedela som, ako sa mám s tým vyrovnať. Stará mama nikdy nechcela ísť na políciu a môj otec – pokiaľ viem – ju nikdy nenahlásil ako nezvestnú, lebo mal katatóniu a keď sa to stalo, ležal na psychiatrii. Niekoľko ráz som ho otravovala otázkami, ale keďže som ho tým vždy nanovo citovo rozrušila, prestala som sa vypytovať.
Raz som zašla k zubárovi a v časopise People som si prečítala článok, ako sa šestnásťročnému chlapcovi podarilo znovu otvoriť nevyriešený prípad matkinej vraždy a ako vraha postavili pred súd. Napadlo mi, že chýbajúce peniaze a iné potrebné zdroje nahradím jednoducho zaťatosťou, a ešte v ten deň popoludní som začala pátrať. Je celkom možné, že sa dostanem do slepej uličky, ale nikomu inému sa moju matku nepodarilo nájsť. Navyše nik nehľadal tak zaryto, ako som mala v pláne ja.
Aktívne som mamu začala hľadať, až keď som dovŕšila jedenásť. Predtým mi chýbala, ale nevedela som, ako sa mám s tým vyrovnať. Stará mama nikdy nechcela ísť na políciu a môj otec – pokiaľ viem – ju nikdy nenahlásil ako nezvestnú, lebo mal katatóniu a keď sa to stalo, ležal na psychiatrii. Niekoľko ráz som ho otravovala otázkami, ale keďže som ho tým vždy nanovo citovo rozrušila, prestala som sa vypytovať.
Raz som zašla k zubárovi a v časopise People som si prečítala článok, ako sa šestnásťročnému chlapcovi podarilo znovu otvoriť nevyriešený prípad matkinej vraždy a ako vraha postavili pred súd. Napadlo mi, že chýbajúce peniaze a iné potrebné zdroje nahradím jednoducho zaťatosťou, a ešte v ten deň popoludní som začala pátrať. Je celkom možné, že sa dostanem do slepej uličky, ale nikomu inému sa moju matku nepodarilo nájsť. Navyše nik nehľadal tak zaryto, ako som mala v pláne ja.
