Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavné postavy pôsobia reálne ako bežní tínedžeri so svojimi zvyčajnými problémami, starosťami a záujmami.
Autor TASR
Bratislava 29. september (TERAZ.sk) – Začiatkom októbra sa na pultoch kníhkupcov objaví prvý titul z novej edície psychologických trilerov pre mladých čitateľov. Príbeh, v ktorom nechýba napätie, tajomstvo a nebezpečenstvo. Séria prichádza z Nemecka, kde bolo doteraz vydaných 24 titulov a predalo sa celkovo viac ako 900 000 výtlačkov! Titul Triler – Mrazivé leto vyjde vo Vydavateľstve Fragment 2. októbra 2012.
Séria zásadným spôsobom ovplyvnila nemecký trh literatúry pre mládež. V zahraničí si už získala početnú základňu fanúšikov, ktorí netrpezlivo očakávajú každú novú knihu.
Hlavné postavy pôsobia reálne ako bežní tínedžeri so svojimi zvyčajnými problémami, starosťami a záujmami. Čitatelia sa s nimi môžu ľahko stotožniť. Príbehy vyznievajú skutočne a odohrávajú sa v nám blízkych lokalitách, v Európe.
Anotácia:
V mestečku Marbella na juhu Španielska si pätnásťročná Lyra pripadá ako v raji. Až do chvíle, keď zmizne jej spolužiačka Pia. Onedlho Piu nájdu mŕtvu, a tak sa z letnej idylky stáva zlý sen. Lyre a jej kamarátom sa zdá, že polícia nekoná dosť pružne, chcú preto prísť vražde na kĺb. Aj keď Lyrina mama netuší, čo jej dcéra podniká, Lyre sa zdá, že sa správa divne: odmieta hovoriť o minulosti, keď Lyrina staršia sestra zomrela pri autonehode. Lenže Lyra je presvedčená, že jej sestra žije. Čo jej matka tají? Aké desivé tajomstvá mali zostať navždy skryté?
Séria zásadným spôsobom ovplyvnila nemecký trh literatúry pre mládež. V zahraničí si už získala početnú základňu fanúšikov, ktorí netrpezlivo očakávajú každú novú knihu.
Hlavné postavy pôsobia reálne ako bežní tínedžeri so svojimi zvyčajnými problémami, starosťami a záujmami. Čitatelia sa s nimi môžu ľahko stotožniť. Príbehy vyznievajú skutočne a odohrávajú sa v nám blízkych lokalitách, v Európe.
Anotácia:
V mestečku Marbella na juhu Španielska si pätnásťročná Lyra pripadá ako v raji. Až do chvíle, keď zmizne jej spolužiačka Pia. Onedlho Piu nájdu mŕtvu, a tak sa z letnej idylky stáva zlý sen. Lyre a jej kamarátom sa zdá, že polícia nekoná dosť pružne, chcú preto prísť vražde na kĺb. Aj keď Lyrina mama netuší, čo jej dcéra podniká, Lyre sa zdá, že sa správa divne: odmieta hovoriť o minulosti, keď Lyrina staršia sestra zomrela pri autonehode. Lenže Lyra je presvedčená, že jej sestra žije. Čo jej matka tají? Aké desivé tajomstvá mali zostať navždy skryté?
Ukážka z knihy:
Lyra bezcieľne prepínala programy a zastavila sa pri detektívke vysielanej na francúzskom kanáli. Nejaká žena k sebe tisla dieťa a utekala cez ulicu. Za ňou bežali policajti a fotografi. Žena nastúpila do auta a vyrazila preč. Ta scéna pripadala Lyre povedomá. Nie preto, že by ten film už bola videla, to nie. Zdalo sa jej, ako keby niečo podobné zažila. Ale to predsa nemôže byť pravda – či predsa? Lámala si hlavu ešte aj vo chvíli, keď sa otvorili domové dvere.
„Ty sa dívaš na francúzsky film!“ zvolala mama obdivne a dala jej pusu na líce. Potom klesla na gauč a odfúkla si z tváre prameň vlasov.
Vyzerá to, ako keby sa za včerajšok už vôbec nehnevala, všimla si Lyra.
„Polícia zadržala podozrivého...“
„Ja viem,“ skočila jej Lyra do reči.
„Je to také strašné! Takých ľudí by mali zavrieť na doživotie!“
Lyra neodpovedala. Ten film ju miatol.
„Pozeráš sa na televíziu celý deň?“ spýtala sa mama, zatiaľ čo Lyra napäto hľadela na obrazovku.
Nie, bola som v byte brusiča nožov, pretože som si myslela, že zavraždil Piu, mohla by odpovedať. Rýchlo však ten bláznivý nápad zavrhla.
„Už sa ti niekedy stalo, že si niečo videla, a pritom si si bola úplne istá, že si to zažila na vlastnej koži, len si na to zabudla?“
„Áno, také veci sa stávajú,“ prikývla mama. „Hlavne keď je človek v strese. Je všetko v poriadku?“ Ustarostene sa na Lyru zahľadela.
Nie, nič nie je v poriadku, chcela odpovedať Lyra.
„Nejaká žena k sebe tisla dieťa a utekala cez ulicu. Za ňou sa hnali policajti a fotografi. Zdalo sa mi to povedomé.“
Mama sa odrazu tvárila hrozne zvláštne.
„Čo myslíš, prečo mi to pripadalo také povedomé?“ spýtala sa Lyra.
„Človek si so sebou nesie množstvo obrazov. Možno si ten film už niekedy videla. Alebo niečo podobné,“ vyslovila mama neprítomne.
To mi vôbec nerozumie? „Ale to dieťa som bola ja! Ja!“ Lyra sa udrela do pŕs. „A ty si bola tá mama.“ Práve si to uvedomila.
Mama mala zmätený výraz. Vzápätí však na perách vyčarila súcitný úsmev. „Lyra, zlatíčko, ja viem, že tá vec s Piou bola pre teba veľký šok.“
Lyra bola zúfalá. Mama jej nechcela rozumieť.
Lyra bezcieľne prepínala programy a zastavila sa pri detektívke vysielanej na francúzskom kanáli. Nejaká žena k sebe tisla dieťa a utekala cez ulicu. Za ňou bežali policajti a fotografi. Žena nastúpila do auta a vyrazila preč. Ta scéna pripadala Lyre povedomá. Nie preto, že by ten film už bola videla, to nie. Zdalo sa jej, ako keby niečo podobné zažila. Ale to predsa nemôže byť pravda – či predsa? Lámala si hlavu ešte aj vo chvíli, keď sa otvorili domové dvere.
„Ty sa dívaš na francúzsky film!“ zvolala mama obdivne a dala jej pusu na líce. Potom klesla na gauč a odfúkla si z tváre prameň vlasov.
Vyzerá to, ako keby sa za včerajšok už vôbec nehnevala, všimla si Lyra.
„Polícia zadržala podozrivého...“
„Ja viem,“ skočila jej Lyra do reči.
„Je to také strašné! Takých ľudí by mali zavrieť na doživotie!“
Lyra neodpovedala. Ten film ju miatol.
„Pozeráš sa na televíziu celý deň?“ spýtala sa mama, zatiaľ čo Lyra napäto hľadela na obrazovku.
Nie, bola som v byte brusiča nožov, pretože som si myslela, že zavraždil Piu, mohla by odpovedať. Rýchlo však ten bláznivý nápad zavrhla.
„Už sa ti niekedy stalo, že si niečo videla, a pritom si si bola úplne istá, že si to zažila na vlastnej koži, len si na to zabudla?“
„Áno, také veci sa stávajú,“ prikývla mama. „Hlavne keď je človek v strese. Je všetko v poriadku?“ Ustarostene sa na Lyru zahľadela.
Nie, nič nie je v poriadku, chcela odpovedať Lyra.
„Nejaká žena k sebe tisla dieťa a utekala cez ulicu. Za ňou sa hnali policajti a fotografi. Zdalo sa mi to povedomé.“
Mama sa odrazu tvárila hrozne zvláštne.
„Čo myslíš, prečo mi to pripadalo také povedomé?“ spýtala sa Lyra.
„Človek si so sebou nesie množstvo obrazov. Možno si ten film už niekedy videla. Alebo niečo podobné,“ vyslovila mama neprítomne.
To mi vôbec nerozumie? „Ale to dieťa som bola ja! Ja!“ Lyra sa udrela do pŕs. „A ty si bola tá mama.“ Práve si to uvedomila.
Mama mala zmätený výraz. Vzápätí však na perách vyčarila súcitný úsmev. „Lyra, zlatíčko, ja viem, že tá vec s Piou bola pre teba veľký šok.“
Lyra bola zúfalá. Mama jej nechcela rozumieť.
