Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uprdelista je človek, ktorý žije s ľahkosťou a humorom, neberie seba samého príliš vážne, denne sa raduje zo života a má u prdele, čo väčšina ľudí považuje za životne dôležité. Pozor, uprdelista však nie je nezodpovedný a ľahkovážny, plní svoje svetské úlohy poctivo a svedomito, ibaže sa pri tom netvári tak, akoby zachraňoval planétu.
Autor OTS
Bratislava 3. novembra (OTS) - Jan Menděl prečítal všetky možné príručky, ako žiť lepší život. Človeku by mali pomôcť rôzne meditácie, cvičenia či dychové cvičenia. On sa však obrátil proti tomuto trendu a našiel lepšie riešenie. Podľa neho je oveľa efektívnejšie mať všetko „u prdele“. A z toho vznikol novotvar – uprdelizmus, ktorý rozvíja v knihe.
„Dokonca som sa stále viac stával pokojnejším, šťastnejším a vyrovnanejším a pomaly mi dochádzalo, že život je iba akási hra a vyhráva ten, kto nepustí do gatí,“ vysvetľuje. „Výsledkom môjho „skúmania“ je knižka Uprdelizmus. Nech vám pomôže stať sa šťastnejšími a vyrovnanejšími ľuďmi vo svete, v ktorom sa zdá, že vám zdravý rozum a obyčajný pokoj už dávno dali svoje zbohom.“
Celý západný svet je nastavený spôsobom: Keď si nešťastný z toho, čo sa deje okolo teba, zmeň veci okolo seba a budeš zasa šťastný. Niekedy sa to naozaj dá a je to nevyhnutné, ale častejšie nie.
Oveľa múdrejší a praktickejší je skôr východný prístup, ktorý hlási: Ak si nešťastný z toho, čo sa okolo teba deje, zmeň sa tak, aby si mohol byť šťastný v tom istom.
Ľudia sa radšej rozčuľujú nad tým, aká je vláda, než aby riešili to, čo sa deje u nich doma alebo v ich vnútri. Je to bezpečnejšie. „Myslím si, že tým hlavným dôvodom je, že sa veľmi neradi konfrontujeme s negatívnymi emóciami. Radi od nich utekáme a najmä pre ne skĺzavame k tomu, že ich potláčame a niečo si nahovárame. A práve preto by sme mali byť značne opatrní, keď sa pokúšame k niečomu zaujať uprdelistický postoj,“ vysvetľuje autor.
Ten je síce dobrý a veľmi prospešný, ale jedine v prípade, že sme si danú záležitosť skutočne priznali. Ak mám vzťah, ktorý nefunguje, ak ma dusí a na nejakej úrovni trápi, nemôžem si iba tak povedať, že to, čo mi prekáža, sa naučím mať u prdele, a všetko sa potom vyrieši...
„K uprdelizmu ma doviedla skúsenosť s prácou. Ocitol som sa v zamestnaní, ktoré sa čoskoro ukázalo ako veľmi stresujúce a náročné, a bol som presvedčený, že je nad moje sily. Cítil som ohromný vnútorný tlak, bolo mi fyzicky zle a zúfalo som sa snažil nájsť si inú prácu, aby som mohol z vtedajšej odísť. Ibaže sa mi nedarilo dostať ani jedinú vyhovujúcu ponuku,“ spomína Jan Menděl v knihe Uprdelizmus.
„Dokonca som sa stále viac stával pokojnejším, šťastnejším a vyrovnanejším a pomaly mi dochádzalo, že život je iba akási hra a vyhráva ten, kto nepustí do gatí,“ vysvetľuje. „Výsledkom môjho „skúmania“ je knižka Uprdelizmus. Nech vám pomôže stať sa šťastnejšími a vyrovnanejšími ľuďmi vo svete, v ktorom sa zdá, že vám zdravý rozum a obyčajný pokoj už dávno dali svoje zbohom.“
Celý západný svet je nastavený spôsobom: Keď si nešťastný z toho, čo sa deje okolo teba, zmeň veci okolo seba a budeš zasa šťastný. Niekedy sa to naozaj dá a je to nevyhnutné, ale častejšie nie.
Oveľa múdrejší a praktickejší je skôr východný prístup, ktorý hlási: Ak si nešťastný z toho, čo sa okolo teba deje, zmeň sa tak, aby si mohol byť šťastný v tom istom.
Ľudia sa radšej rozčuľujú nad tým, aká je vláda, než aby riešili to, čo sa deje u nich doma alebo v ich vnútri. Je to bezpečnejšie. „Myslím si, že tým hlavným dôvodom je, že sa veľmi neradi konfrontujeme s negatívnymi emóciami. Radi od nich utekáme a najmä pre ne skĺzavame k tomu, že ich potláčame a niečo si nahovárame. A práve preto by sme mali byť značne opatrní, keď sa pokúšame k niečomu zaujať uprdelistický postoj,“ vysvetľuje autor.
Ten je síce dobrý a veľmi prospešný, ale jedine v prípade, že sme si danú záležitosť skutočne priznali. Ak mám vzťah, ktorý nefunguje, ak ma dusí a na nejakej úrovni trápi, nemôžem si iba tak povedať, že to, čo mi prekáža, sa naučím mať u prdele, a všetko sa potom vyrieši...
„K uprdelizmu ma doviedla skúsenosť s prácou. Ocitol som sa v zamestnaní, ktoré sa čoskoro ukázalo ako veľmi stresujúce a náročné, a bol som presvedčený, že je nad moje sily. Cítil som ohromný vnútorný tlak, bolo mi fyzicky zle a zúfalo som sa snažil nájsť si inú prácu, aby som mohol z vtedajšej odísť. Ibaže sa mi nedarilo dostať ani jedinú vyhovujúcu ponuku,“ spomína Jan Menděl v knihe Uprdelizmus.
